1. ABSTRAKT
Zákon č. 242/2026 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom (ďalej len „nový zákon“) schválila Národná rada Slovenskej republiky 17. septembra 2026. Účinnosť nadobudne 9. decembra 2026 a týmto dňom nahradí doterajší zákon č. 294/1999 Z. z. Nový predpis transponuje smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/2853 a aktualizuje pravidlá náhrady škody tak, aby zodpovedali digitálnym výrobkom, prepojeným zariadeniam, umelej inteligencii a modernej organizácii dodávateľských reťazcov.
Pre poškodených sú osobitne dôležité rozšírenie predmetu ochrany aj na lekársky uznané poškodenie psychického zdravia a na zničenie či poškodenie súkromných údajov, nový mechanizmus sprístupňovania dôkazov, zákonné domnienky uľahčujúce dokazovanie a dlhšia lehota na uplatnenie nároku pri neskoro sa prejavujúcich zdravotných následkoch. Významnou zmenou je aj rozšírený okruh osôb, od ktorých možno pri splnení zákonných podmienok požadovať náhradu.
Pre výrobcov, dovozcov, distribútorov, poskytovateľov softvéru a online platformy znamená nová úprava potrebu posúdiť zmluvné a interné procesy, dokumentáciu bezpečnosti výrobkov, riadenie softvérových aktualizácií, sledovateľnosť dodávateľského reťazca a pripravenosť na dokazovanie v prípadnom súdnom spore. Nejde však o všeobecný nový nárok na vrátenie kúpnej ceny každého nefunkčného výrobku: predmetom zákona je náhrada škody spôsobenej vadnosťou výrobku, nie samotná reklamácia vady.
2. PREČO SA PRIJAL NOVÝ ZÁKON A ČO SA SCHVÁLILO
Doterajší zákon č. 294/1999 Z. z. vychádzal z európskej smernice 85/374/EHS prijatej ešte v roku 1985. Ako vysvetľuje všeobecná časť dôvodovej správy, nový zákon transponuje smernicu (EÚ) 2024/2853 a reaguje na technologický a hospodársky vývoj, obehové hospodárstvo a judikatúru Súdneho dvora Európskej únie. Jeho cieľom je účinná ochrana poškodených a súčasne právna istota hospodárskych subjektov. Ide o režim objektívnej zodpovednosti, v ktorom sa spravidla
nevyžaduje dokazovanie zavinenia výrobcu; musia však byť splnené zákonné predpoklady nároku.
3. KOMU ZÁKON POSKYTUJE OCHRANU
Podľa ust. § 1 a § 3 nový zákon upravuje zodpovednosť za škodu spôsobenú fyzickej osobe. Uplatní sa teda nielen pri typickom spotrebiteľskom nákupe, ale podľa povahy škody môže chrániť aj fyzickú osobu, ktorá zároveň podniká. Právnické osoby samy osebe nie sú poškodenými oprávnenými podľa tohto osobitného zákona, hoci ich právne postavenie pri náhrade škody môže byť posúdené podľa iných predpisov.
Právo na náhradu škody podľa nového zákona nevylučuje uplatňovanie nárokov podľa ďalších zodpovednostných režimov. Ustanovenie § 3 ods. 2 spolu s dôvodovou správou pripomína, že podľa okolností môže prichádzať do úvahy aj Občiansky zákonník alebo osobitné právne predpisy. Nároky z vadného plnenia a reklamácie treba preto rozlišovať od samostatného práva na náhradu následnej škody spôsobenej nebezpečným výrobkom.
4. ČO SA PO NOVOM POVAŽUJE ZA VÝROBOK
Podľa pôvodného § 2 zákona č. 294/1999 Z. z. sa výrobkom rozumela najmä hnuteľná vec vrátane jej súčasti alebo príslušenstva; zákon osobitne uvádzal elektrinu a plyn určené na spotrebu. Nový § 2 písm. a) výslovne zahŕňa aj softvér, digitálny výrobný súbor, suroviny a elektrinu, a to popri hnuteľných veciach, ktoré sú súčasťou iných hnuteľných alebo nehnuteľných vecí alebo sú s nimi prepojené.
Dôvodová správa uvádza operačné systémy, firmvér, aplikácie a systémy umelej inteligencie. Softvér môže byť samostatným výrobkom alebo súčasťou iného výrobku a jeho právne posúdenie nezávisí výlučne od toho, či bol dodaný na fyzickom nosiči, stiahnutím alebo prostredníctvom siete. Digitálny výrobný súbor predstavuje napríklad súbor pre automatizovanú výrobu súčiastky na 3D tlačiarni. Ak je takýto súbor vadný a spôsobí zákonom uznanú škodu, nový režim môže byť relevantný aj bez tradičnej fyzickej výroby u dodávateľa súboru.
Nový zákon osobitne rozlišuje komponent a súvisiacu službu: ide napríklad o digitálnu funkciu integrovanú s výrobkom, bez ktorej by aspoň jedna jeho funkcia nefungovala. Dôvodová správa spomína dátové služby navigácie, monitorovanie zdravotných údajov či reguláciu teploty inteligentnej chladničky. Neznamená to však, že každá služba na internete je automaticky výrobkom alebo súvisiacou službou; rozhoduje prepojenie s konkrétnym výrobkom a podmienky zákona.
Z pôsobnosti zákona je podľa ust. § 1 ods. 2 písm. a) výslovne vylúčený slobodný softvér s otvoreným zdrojovým kódom vyvinutý alebo dodaný mimo obchodnej činnosti. Ako vysvetľuje dôvodová správa, rozhodujúca nie je sama existencia otvoreného zdrojového kódu, ale nekomerčná povaha poskytnutia. Samostatnú výnimku predstavujú jadrové škody pokryté príslušným osobitným režimom.
5. ČO JE VADNÝ VÝROBOK: NIE LEN FUNKČNOSŤ, ALE BEZPEČNOSŤ
Pôvodný § 3 zákona č. 294/1999 Z. z. vychádzal z bezpečnosti, ktorú bolo možné od výrobku odôvodnene očakávať vzhľadom na jeho prezentáciu, predpokladané použitie a čas uvedenia do obehu. Nový § 5 toto kritérium zachováva a rozpracúva: výrobok je vadný, (i) ak nezabezpečuje bezpečné používanie, ktoré možno od neho dôvodne očakávať alebo (ii) ktoré požadujú osobitné predpisy. Vadnosť v tomto zmysle nemožno automaticky stotožniť s bežnou funkčnou poruchou.
Pri posudzovaní sa prihliada na všetky okolnosti, najmä (i) označenie, (ii) dizajn, (iii) technické vlastnosti, (iv) pokyny na používanie a údržbu, (v) rozumne predvídateľné použitie, (vi) kybernetickú bezpečnosť, (vii) vzájomné pôsobenie prepojených výrobkov, (viii) upozornenia a stiahnutie výrobkov z trhu, (ix) osobitné potreby zraniteľných používateľov a (x) schopnosť výrobku učiť sa či získavať nové vlastnosti. Dôležitá je tiež otázka, či výrobok spĺňa svoju bezpečnostnú funkciu – napríklad dymový hlásič určený na ochranu pred požiarom.
Dôvodová správa osobitne vysvetľuje, že pri rozumne predvídateľnom používaní možno zohľadniť aj určité predvídateľné nesprávne správanie používateľa. Samotné uvedenie upozornenia alebo výpočtu rizík nemusí napraviť nebezpečnú konštrukciu výrobku. Na druhej strane podľa § 5 ods. 3 samotný fakt, že sa neskôr predáva lepší model alebo bola vydaná aktualizácia, ešte nepreukazuje vadnosť staršieho modelu.
Pre podnikateľov je prakticky dôležité, že podľa § 5 ods. 2 písm. e) sa pri produktoch pod kontrolou výrobcu aj po predaji prihliada na čas, keď výrobok opustil kontrolu výrobcu. V oblasti pripojených zariadení, umelej inteligencie a kybernetickej bezpečnosti môže byť preto relevantné fungovanie výrobku počas jeho ďalšej digitálnej podpory.
6. AKÉ DRUHY ŠKODY SA NAHRÁDZAJÚ
Podľa § 4 ods. 1 sa nárok týka škody spočívajúcej v usmrtení alebo poškodení zdravia vrátane lekársky uznaného poškodenia psychického zdravia, v poškodení alebo zničení majetku, ako aj v zničení alebo poškodení údajov. Ustanovenie § 4 ods. 2 výslovne zachytáva majetkovú aj nemajetkovú škodu vyplývajúcu z týchto zákonom uvedených následkov.
Pri majetku sa nehradí škoda na samotnom vadnom výrobku ani na výrobku poškodenom jeho vadným komponentom za podmienok § 4 ods. 1 písm. b). Z náhrady je zároveň vylúčený majetok používaný výlučne na podnikanie alebo výkon povolania. Ak je napríklad predmet používaný súkromne aj pracovne, zmysel zákonného výrazu „výlučne“ je iný ako pri výlučne profesionálnom použití; dôvodová správa výslovne pripúšťa ochranu pri zmiešanom súkromnom a profesijnom využití. Vždy však treba individuálne posúdiť ostatné podmienky nároku.
Pri údajoch sa náhrada podľa § 4 ods. 1 písm. c) týka ich zničenia alebo poškodenia, nie každého úniku alebo neoprávneného prístupu. Oproti majetku je výnimka prísnejšia: vylúčené sú údaje používané na účely podnikania alebo povolania, teda aj v prípade zmiešaného použitia. Ako vysvetľuje dôvodová správa, môže ísť napríklad o náklady nevyhnutné na obnovenie súkromných dát; ak sa dáta bezplatne obnovia zo zálohy, treba zohľadniť skutočnú existenciu škody.
Dôležitý rozdiel oproti starému zákonu spočíva aj v rozsahu finančných obmedzení. Doterajší § 1 ods. 2 viazal náhradu škody na inej veci na prekročenie zákonom určenej hranice (v historickom znení 20 000 Sk), a § 6 ods. 2 obsahoval horný limit zodpovednosti za škody na zdraví alebo živote viacerých poškodených spôsobené rovnakými výrobkami s rovnakou vadou (3 500 miliónov Sk). Nový zákon tieto osobitné sumové hranice nepreberá. Rozsah konkrétnej náhrady sa však vždy posudzuje podľa povahy, preukázania a právne uznateľnosti škody, pri subsidiárnom použití Občianskeho zákonníka.
7. KTO ZODPOVEDÁ: VÝROBCA NIE JE VŽDY JEDINÝM SUBJEKTOM
Základné pravidlo § 6 ods. 1 zostáva: zodpovedá výrobca vadného výrobku. Za výrobcu sa považuje aj osoba, ktorá si dá výrobok vyvinúť alebo vyrobiť alebo ho ponúka pod vlastným menom či ochrannou známkou. Do úvahy môže prichádzať aj vývojár softvéru alebo poskytovateľ systému umelej inteligencie, pokiaľ spĺňa zákonnú definíciu.
Ak vadnosť spôsobí komponent začlenený do celkového výrobku alebo s ním prepojený pod kontrolou výrobcu, zodpovednosť nesie podľa § 6 ods. 2 výrobca celého výrobku aj výrobca komponentu. Podstatný je pritom obsah pojmu kontrola výrobcu podľa § 2 písm. g), vrátane povolených softvérových aktualizácií a modernizácií. Pri komponentoch začlenených mimo kontroly celkového výrobcu môže byť rozhodujúca zodpovednosť samotného výrobcu komponentu.
Ak výrobca celkového výrobku alebo komponentu nie je usadený v EÚ alebo v štáte EHP, § 6 ods. 3 dopĺňa ďalších zodpovedných: dovozcu a splnomocneného zástupcu výrobcu, a ak v členskom štáte nie je taký dovozca ani zástupca, poskytovateľa logistických služieb. Nový režim zohľadňuje, že spotrebiteľ nemusí byť schopný účinne vymáhať náhradu iba od vzdialeného výrobcu mimo európskeho priestoru.
Distribútor môže niesť zodpovednosť, ak nie je možné identifikovať žiadny zodpovedný subjekt podľa § 6 ods. 1 až 3 usadený v členskom štáte a distribútor do jedného mesiaca od prijatia žiadosti poškodeného neurčí príslušnú osobu ani distribútora, od ktorého výrobok získal. Nejde teda o automatickú zodpovednosť každého obchodníka za akúkoľvek škodu spôsobenú predávaným výrobkom; významná je identifikácia zodpovedného článku dodávateľského reťazca.
Podľa § 6 ods. 5 sa pravidlá pre distribútora za osobitných podmienok môžu vzťahovať aj na online platformu umožňujúcu spotrebiteľovi uzatvárať zmluvy na diaľku. Dôvodová správa zdôrazňuje súvislosť s nariadením (EÚ) 2022/2065 o digitálnych službách: nejde o plošnú zodpovednosť každého internetového trhoviska, ale o zákonom vymedzenú situáciu, v ktorej platforma svojou prezentáciou vyvoláva dojem, že výrobok dodáva sama alebo pod svojou kontrolou, a zároveň sa naplnia podmienky jej subsidiárnej zodpovednosti.
8. REPASOVANIE, PODSTATNÉ ZMENY A SOFTVÉROVÉ AKTUALIZÁCIE
Nový § 2 písm. h) zavádza definíciu podstatnej zmeny výrobku. V zásade ide o zmenu po uvedení výrobku na trh alebo do prevádzky, ktorá sa považuje za podstatnú podľa bezpečnostných predpisov, prípadne o výrobcom pôvodne nepredpokladanú zmenu výkonu, účelu alebo typu výrobku spojenú so zmenou nebezpečenstva či zvýšením rizika.
Podľa § 6 ods. 6 osoba, ktorá po podstatnej zmene vykonanej mimo kontroly pôvodného výrobcu výrobok sprístupní na trhu alebo uvedie do prevádzky, môže niesť zodpovednosť za jeho škodu. Ako vysvetľuje dôvodová správa, ide o reakciu na repasovanie, rekonštrukciu a modernizáciu výrobkov. Bežná oprava bez podstatnej zmeny sama osebe nemá vyvolať tento osobitný následok.
Odlišná situácia vzniká pri softvéri alebo súvisiacich službách pod kontrolou výrobcu. § 7 ods. 4 obmedzuje možnosť oslobodiť sa od zodpovednosti poukazom na neskorší vznik vady, ak ju spôsobil softvér, jeho aktualizácia alebo modernizácia, súvisiaca služba, nezabezpečenie bezpečnostnej aktualizácie či podstatná zmena pod kontrolou výrobcu. Výrobca pripojeného zariadenia tak nemôže automaticky tvrdiť, že všetky bezpečnostné riziká po predaji sú už vecou používateľa.
Praktický príklad: pokiaľ bezpečnosť inteligentného zariadenia závisí od aktualizácie, ktorú mal podľa okolností pod kontrolou výrobca, jej vadné poskytnutie alebo neposkytnutie môže byť podstatné pri zodpovednosti. Naopak, ak výrobca riadne dodal bezpečnostnú aktualizáciu, ktorú používateľ nenainštaloval, výsledok závisí od konkrétnych okolností a ustanovení o zodpovednosti a spolupôsobení poškodeného.
9. VYLÚČENIE ZODPOVEDNOSTI A ZODPOVEDNOSŤ VIACERÝCH OSÔB
Nové ust. § 7 zachováva v zákonom vymedzenom rozsahu možnosť zbaviť sa objektívnej zodpovednosti. Zodpovedná osoba musí príslušné okolnosti preukázať. Môže ísť o to, že výrobok vôbec neuviedla na trh či do prevádzky, že konkrétna vadnosť pravdepodobne neexistovala v relevantnom čase, že vada vznikla pri plnení záväznej zákonnej požiadavky alebo že ju podľa objektívneho stavu vedeckých a technických poznatkov nebolo možné zistiť. Osobitné dôvody zákon uvádza pri výrobcoch komponentov a osobách vykonávajúcich podstatnú zmenu.
Výnimka vývojového rizika sa posudzuje objektívne a so zreteľom na dobu, keď bol výrobok uvedený na trh alebo bol pod kontrolou výrobcu. Na digitálne produkty sa nesmie používať mechanicky: práve pokračujúca kontrola nad softvérom alebo aktualizáciami môže znamenať, že výrobca mal možnosť reagovať na poznané bezpečnostné riziko.
Podľa § 8 zodpovednosť voči poškodenému nemožno jednostranne ani zmluvne vylúčiť alebo obmedziť; opačné vyhlásenie či dohoda sú neplatné. Ak podľa § 6 zodpovedajú dve alebo viaceré osoby, zodpovedajú podľa § 9 spoločne a nerozdielne. Poškodený teda nemusí v rámci svojho nároku sám rozdeľovať podiely medzi viacerých zodpovedných. Ich vzájomné vyporiadanie sa spravuje príslušnými pravidlami.
Ak k škode prispela tretia osoba, zodpovednosť osoby podľa § 6 sa tým podľa § 10 ods. 1 voči poškodenému neznižuje; zostáva otázka prípadného regresu. Odlišne sa posudzuje spolupôsobenie samotného poškodeného alebo osoby, za ktorú poškodený zodpovedá: podľa účasti na spôsobení škody môže byť náhrada znížená a pri výlučnom spôsobení škody poškodeným ju poškodený znáša sám.
10. NOVÝ PROCESNÝ NÁSTROJ: SPRÍSTUPNENIE DÔKAZOV
Doterajší zákon č. 294/1999 Z. z. neobsahoval obdobnú osobitnú úpravu povinného sprístupňovania dôkazov v spore. Ustanovenie § 14 nového zákona reaguje podľa dôvodovej správy na typickú informačnú nerovnováhu: spotrebiteľ často nepozná výsledky interných skúšok, technickú dokumentáciu, záznamy o softvérových aktualizáciách ani fungovanie zložitých systémov, ktoré má k dispozícii výrobca.
Ak v spore žalobca uvedie skutočnosti a predloží dôkazy dostatočné na podporu dôvodnosti nároku, súd na jeho návrh uloží žalovanému sprístupniť dôkazy, ktoré má a ktoré sú podstatné pre rozhodnutie. Zákon priznáva obdobnú možnosť aj žalovanému voči žalobcovi, ak preukáže potrebu podkladov na účinnú procesnú obranu. Nejde o neobmedzený nárok získať akékoľvek podnikové dokumenty.
Súd posudzuje nevyhnutnosť, primeranosť, práva tretích osôb, dôverné informácie a obchodné tajomstvo. V prípadoch stanovených § 14 ods. 4 môže prijať opatrenia na ochranu dôvernosti informácií, a podľa odseku 5 môže uložiť sprístupnenie v ľahko dostupnej a zrozumiteľnej forme s prihliadnutím na náklady a zaťaženie povinnej strany. Pre poškodeného ide o dôležitú procesnú možnosť, pre firmy o dôvod vytvoriť systém uchovávania technických a bezpečnostných podkladov.
11. DÔKAZNÉ BREMENO A NOVÉ VYVRÁTITEĽNÉ DOMNIENKY
Podľa § 15 ods. 1 naďalej platí, že žalobca má zásadne preukázať vadnosť výrobku, vznik škody a príčinnú súvislosť. Zákon teda neruší dôkazné bremeno plošne. Zavádza však viaceré vyvrátiteľné domnienky, ktoré môžu podstatne uľahčiť vedenie sporu.
Vadnosť sa predpokladá napríklad vtedy, keď žalovaný nesprístupní súdom požadované podstatné dôkazy, keď žalobca preukáže porušenie bezpečnostných požiadaviek určených na ochranu pred dotknutou škodou alebo keď sa preukáže zjavne nesprávne fungovanie výrobku počas rozumne predvídateľného alebo bežného používania. Príčinná súvislosť sa predpokladá, ak je vadnosť preukázaná a vzniknutá škoda je druhu, ktorý zvyčajne tejto vade zodpovedá.
Významný je aj § 15 ods. 4. Ak má žalobca pre technickú alebo vedeckú zložitosť mimoriadne ťažkosti preukázať vadu alebo príčinnú súvislosť a zároveň preukáže ich pravdepodobnosť, súd za zákonných podmienok predpokladá vadu, príčinnú súvislosť alebo obe skutočnosti. Dôvodová správa uvádza ako príklady zložité zdravotnícke pomôcky, strojové učenie či systémy umelej inteligencie. Žalovaný má právo tieto domnienky vyvrátiť; neznamenajú preto automatické prisúdenie náhrady v každom technicky komplikovanom prípade.
Pre porovnanie: podľa § 1 pôvodného zákona bolo na poškodenom, aby preukázal vadu, škodu a príčinnú súvislosť bez týchto nových osobitných mechanizmov. Procesná úprava §§ 14 a 15 patrí medzi najzásadnejšie praktické novinky, pretože pomáha najmä tam, kde sú rozhodujúce technické podklady takmer výlučne v dispozícii výrobcu.
12. PREMLČANIE A ZÁNIK PRÁVA: TRI, DESAŤ A DVADSAŤPÄŤ ROKOV
Ustanovenie § 12 upravuje trojročnú subjektívnu premlčaciu lehotu. Plynie odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo sa mohol dozvedieť o vzniku škody, vadnosti výrobku a totožnosti osoby zodpovednej podľa § 6. Oproti starému § 9 ods. 1 sa výslovne pracuje aj s poznaním vadnosti a totožnosťou širšieho okruhu zodpovedných osôb, nie iba výrobcu.
Od premlčania treba odlišovať zánik práva podľa § 13. Základná lehota je desať rokov od uvedenia vadného výrobku na trh alebo do prevádzky, prípadne od jeho opätovného sprístupnenia či uvedenia do prevádzky po podstatnej zmene. Ak však poškodený pre oneskorený prejav poškodenia zdravia nemohol nárok uplatniť v základnej lehote, § 13 ods. 2 ustanovuje dvadsaťpäťročnú lehotu.
Dôvodová správa tým reaguje na zdravotné následky, ktoré sa prejavia až po dlhšom čase. Dvadsaťpäť rokov nie je všeobecnou lehotou pre všetky škody a rovnako nie je správne zamieňať ju s trojročným premlčaním. Pri každom spore sa preto musí samostatne určiť relevantný začiatok lehôt aj to, či sa uplatní výnimočný režim oneskorených zdravotných následkov.
13. ROZDIEL OPROTI REKLAMÁCII A KLASICKEJ NÁHRADE ŠKODY
Zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom a práva zo zodpovednosti predávajúceho za vady plnenia riešia odlišné situácie. Ak kúpená práčka nefunguje alebo telefón neplní zmluvne dohodnuté vlastnosti, môže ísť predovšetkým o otázku spotrebiteľského práva a reklamácie. Ak vadný spotrebič spôsobí požiar a poškodí iný majetok alebo zdravie, môže popri príslušných iných nárokoch vzniknúť aj nárok na náhradu škody podľa nového zákona.
Zákon podľa § 4 neposkytuje náhradu za samotný vadný výrobok v tomto osobitnom režime. Rovnako nie každá hospodárska strata je škodou krytou zákonom: rozhodujúci je niektorý z výslovne upravených následkov podľa § 4. Nejde o nový samostatný základ odškodnenia čisto obchodnej straty právnickej osoby.
Odporúčanie pre poškodeného: zachovať výrobok, obal a doklad o pôvode, fotograficky alebo inak zdokumentovať škodu, uchovať zdravotné záznamy a komunikáciu, identifikovať osoby v dodávateľskom reťazci a bezodkladne preveriť lehoty. Pri digitálnom výrobku môžu byť dôležité aj verzia softvéru, dátum aktualizácií, záznamy o nehodách a možnosť obnovy údajov.
14. ČO SI MAJÚ PREVERIŤ PODNIKATELIA A FIRMY
Výrobcovia fyzických a digitálnych výrobkov by mali prehodnotiť najmä procesy posudzovania bezpečnosti, pokyny pre používateľov, dokumentáciu testovania, správu incidentov a riadenie softvérových či bezpečnostných aktualizácií. Pri inteligentných a prepojených výrobkoch je kľúčové určiť, ktoré aktualizácie a súvisiace služby zostávajú pod kontrolou výrobcu a ako je táto kontrola doložená.
Dovozcovia, splnomocnení zástupcovia, logistické podniky a distribútori musia správne identifikovať svoje postavenie podľa § 6. Obzvlášť distribútori by mali mať funkčný postup na vybavenie žiadosti poškodeného o určenie zodpovedného subjektu v jednomesačnej lehote.
Online trhoviská by mali posudzovať nielen zmluvné nastavenie predaja, ale aj spôsob, akým je výrobok a identita jeho dodávateľa prezentovaná spotrebiteľovi.
Poskytovatelia komponentov, softvéru a služieb by mali upraviť zmluvy o technickom rozhraní, aktualizáciách, spolupráci pri bezpečnostných incidentoch a uchovávaní podkladov. Takéto interné a medziobchodné dohody nemôžu obmedziť zákonné nároky poškodeného (§ 8), ale môžu byť významné pre vnútorné rozdelenie povinností a následné regresné vzťahy.
Z procesného hľadiska je vhodné nastaviť retenčné lehoty a bezpečné ukladanie technických dôkazov, keďže zákon pripúšťa dôkazné sprístupnenie, vyvrátiteľné domnienky a pri určitých zdravotných škodách až 25-ročný časový horizont. To neznamená, že samotný nový zákon automaticky ustanovuje jednotnú 25-ročnú archiváciu každej firemnej dokumentácie; ide o praktické rizikové zhodnotenie relevantných dôkazov a ďalších osobitných povinností.
15. PRECHODNÉ USTANOVENIA, ÚČINNOSŤ A ZÁVER
Nový zákon nadobúda účinnosť 9. decembra 2026. Podľa § 17 sa použije pri škode spôsobenej vadným výrobkom, ktorý bol uvedený na trh alebo uvedený do prevádzky od 9. decembra 2026. Pri výrobkoch uvedených na trh alebo do prevádzky do 8. decembra 2026 sa použije predchádzajúci právny režim. Rozhodujúcim rozlišovacím kritériom nie je automaticky deň, keď spotrebiteľ utrpel škodu alebo podal žalobu, ale zákonom určený okamih uvedenia výrobku na trh alebo do prevádzky.
Osobitné pravidlá o podstatnej zmene výrobku môžu mať význam pre posúdenie následného uvedenia zmeneného výrobku. Pri hraničných situáciách na prelome účinnosti je preto dôležité presne zistiť, čo bolo predmetom uvedenia na trh či do prevádzky a či prípadná zmena výrobku skutočne naplnila zákonné znaky podstatnej zmeny.
Publikované dňa 31.10.2026.