Iné

Zastúpenie a prokúra

  • Vydanie: ULC PRO BONO 11/2010

Zastúpenie je v praxi bežne aplikovaný inštitút, ktorý umožňuje, aby v mene zastúpeného konal niekto iný. Jeho znalosť je potrebná pre každého, kto vstupuje do právnych vzťahov. Radi by sme Vás oboznámili s najnovšou judikatúrou súvisiacou s uvedeným inštitútom.

Zastúpenie je inštitút upravujúci záujmy osôb, ktoré nie sú spôsobilé na právne úkony a osôb, ktoré sú spôsobilé na právne úkony, ale právne úkony nechcú urobiť samy, alebo im povinnosť zastúpenia vzniká priamo zo zákona.

Zastúpenie fyzických osôb úplne alebo čiastočne nespôsobilých na právne úkony upravuje predovšetkým zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) a zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“). Podľa Občianskeho zákonníka môže zastúpenie uvedených fyzických osôb vzniknúť buď zo zákona alebo na základe rozhodnutia štátneho orgánu. Jedná sa o tzv. zákonné zastúpenie.

Zákonný zástupca sa ustanovuje (1) osobám, ktoré nie sú spôsobilé na právne úkony (maloletí a osoby, ktorých spôsobilosť na právne úkony bola súdom obmedzená alebo boli uvedenej spôsobilosti pozbavené), (2) osobám, ktorých pobyt nie je známy(3) ak je to odôvodnené kolíziou záujmov zástupcu a zastupovaného (súdom sa ustanovuje tzv. kolízny opatrovník) a (4) z iných vážnych dôvodov po posúdení súdom. Zastúpenie maloletých osôb upravuje zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov, pričom zákonnými zástupcami maloletých sú predovšetkým rodičia, opatrovník, poručník a osvojitelia. Okrem občianskoprávnej úpravy je zastúpenie fyzických osôb úplne alebo čiastočne nespôsobilých na právne úkony upravené aj v ust. § 16 Správneho poriadku. Podobne ako v občianskoprávnom konaní je osoba (účastník konania) zastúpená zákonným zástupcom, ale ak je to potrebné na obhajovanie jeho práv, správny orgán mu ustanoví opatrovníka. Správny orgán tiež ustanoví opatrovníka osobe – účastníkovi konania, (1) ktorého pobyt nie je známy a nemá ustanoveného zástupcu, (2) ktorému sa nepodarila doručiť písomnosť na známu adresu v cudzine a nemá ustanoveného zástupcu, (3) ktorý je postihnutý duševnou alebo inou poruchou, pre ktorú nemôže konať a nemá zákonného zástupcu. Pokiaľ účastník konania má ustanoveného zástupcu, správne úkony sú vykonávané takouto osobou, ak to charakter veci dovoľuje, a zástupcom sú tiež doručované všetky písomnosti.

Zastúpenie osôb spôsobilých na právne úkony je upravené podstatne širšie. Môže sa totiž jednať o zastúpenie zo zákona alebo na základe dohody o plnomocenstve. Zo zákona vzniká zastúpenie predovšetkým právnickým osobám. Právnická osoba, nakoľko nemá vôľovú zložku a nemôže svoju vôľu prejaviť, koná prostredníctvom zákonom ustanoveného štatutárneho orgánu, ak tento orgán neudelil plnomocenstvo inej osobe. Ktoré osoby sú štatutárnym orgánom, ustanovuje zákon, napr. zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby neziskových organizácií v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o neziskových organizáciách“) alebo Obchodný zákonník. Podľa Obchodného zákonníka je štatutárom (1) verejnej obchodnej spoločnosti každý zo spoločníkov, ak spoločenská zmluva nestanovuje, že konajú spoločne, (2) komanditnej spoločnosti komplementári, (3) spoločnosti s ručením obmedzením jeden alebo viac konateľov, (4) akciovej spoločnosti predstavenstvo a (5) družstva predstavenstvo. Za neziskovú organizáciu podľa ust. § 23 zákona o neziskových organizáciách koná riaditeľ, a to vo všetkých záležitostiach neziskovej organizácie, ak nie sú zákonom, zakladacou listinou alebo štatútom vyhradené do pôsobnosti iných orgánov.

Fyzické a právnické osoby sa tiež môžu dať zastupovať inou fyzickou alebo právnickou osobou na základe dohody o plnomocenstve. Dohodou o plnomocenstve sa zakladá právny vzťah medzi zástupcom a zastúpeným. Možnosť dať sa zastúpiť je vylúčená v prípade, ak uvedená osoba musí určitý právny úkon vykonať sama, napr. výpoveď svedka, povinnosť umelca vytvoriť dielo a pod. Podmienkou uzavretia dohody o plnomocenstve je spôsobilosť zástupcu aj zastúpeného na právny úkon, ktorý sa má vykonať. Zástupca ani zastúpený teda nemusia mať plnú spôsobilosť na právne úkony, obidvaja však musia mať spôsobilosť na konkrétny právny úkon, na ktorý sa dohoda o plnomocenstve uzaviera. Zástupca má povinnosť konať osobne. V prípade, ak to vyplýva z dohody o plnomocenstve, alebo tak predpokladá zákon, môže sa splnomocnenec dať zastúpiť ďalším zástupcom. Vtedy hovoríme o tzv. substitučnom plnomocenstve. Typický príklad využitia substitučného plnomocenstva upravuje Občiansky súdny poriadok v ust. § 25 a nasl. pri zastupovaní advokátom. Podľa uvedeného ustanovenia je advokát v občianskom súdnom konaní oprávnený dať sa zastupovať iným advokátom ako ďalším zástupcom prípadne advokátskym koncipientom, ktorého zamestnáva.

Dohodu o plnomocenstve možno uzavrieť podľa Občianskeho zákonníka, Správneho poriadku, Obchodného zákonníka, Občianskeho súdneho poriadku a pod. Samotná dohoda o plnomocenstve ešte neosvedčuje existenciu zastúpenia, ale na tento účel zastúpená osoba vydáva plnomocenstvo. Plnomocenstvo je jednostranný právny úkon adresovaný tretím osobám, ktorým sa osvedčuje existencia a rozsah oprávnenia zástupcu konať v mene a na účet zastúpeného. K otázke akceptovania plnomocenstva uzavretého pre iný typ konania ako pre konanie, pre ktoré bolo plnomocenstvo pôvodne vydané, sa Najvyšší súd Slovenskej republiky vyjadril vo svojom uznesení sp. zn. 8 Sžo 466/2009 (judikát 33/2010). V odôvodnení uznesenia Najvyšší súd Slovenskej republiky zastal názor, že splnomocnenie dohodnuté pre účel zastupovania pred správnym orgánom nemožno v konaní pred súdom akceptovať. Súdne konanie podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nepredstavuje totiž pokračovanie správneho konania alebo jeho ďalšiu časť, ale ide o samostatné návrhové súdne konanie, v rámci ktorého súd preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutia správneho orgánu. Na základe uvedeného judikátu možno použitím analógie dospieť k záveru, že plnomocenstvo, ktoré bolo udelené účastníkovi v rámci jedného konania, napr. správneho konania, občianskeho súdneho konania a pod., nemožno akceptovať ako plnomocenstvo pre iný typ konania. Napríklad podľa zákona č. 38/1993 Zb. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky sa musí k návrhu na začatie konania pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom alebo komerčným právnikom, pričom v splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred Ústavným súdom.

V konaní o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku má žalobca povinnosť byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď žalobca sám, alebo jeho zamestnanec, ktorý zaňho pred súdom koná. Uvedenú povinnosť však žalobca nemá v konaní vo veciach, (1) v ktorých je daná vecná príslušnosť okresného súdu, (2) zdravotného poistenia, (3) sociálneho zabezpečenia vrátane nemocenského poistenia, (4) dôchodkového zabezpečenia, (5) štátnych sociálnych dávok, (6) sociálnej pomoci, (7) poistenia v nezamestnanosti, (8) aktívnej politiky trhu práce a garančného fondu, (9) poskytovania zdravotnej starostlivosti, (10) priestupkov a (11) azylu a doplnkovej ochrany. V súdnom konaní má žalobca právo byť informovaný o možnosti požiadať o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov za predpokladu splnenia zákonných podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 30 a § 138 Občianskeho súdneho poriadku, teda v prípade, ak je žalobca oslobodený od súdnych poplatkov. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení sp. zn. 8 Sžo 146/2009 (judikát č. 12/2010) rozhodol, že nedodržaním uvedenej poučovacej povinnosti súdu dochádza k odňatiu žalobcovej možnosti konať pred súdom.

Osobitným spôsobom zastúpenia je prokúra. Prokúra je zvláštnym druhom obchodného plnomocenstva upraveného v ust. § 14 Obchodného zákonníka. Prokúrou splnomocňuje podnikateľ prokuristu na všetky právne úkony, ku ktorým dochádza pri prevádzke podniku, aj keď sa na ne inak vyžaduje osobitné plnomocenstvo. Prokúru možno udeliť len fyzickej osobe a jej udelenie je účinné od zápisu do obchodného registra. Obsah prokúry je veľmi široký, napriek tomu sa na ňu vzťahujú určité obmedzenia. Prokurista napríklad nie je oprávnený scudzovať nehnuteľnosti a zaťažovať ich, ibaže by bolo predmetné oprávnenie výslovne uvedené v udelení prokúry. Prokurista tiež nie je oprávnený (1) udeliť ďalšiu prokúru, (2) vykonávať úkony nesúvisiace s prevádzkou podnikovej činnosti a (3) vykonávať úkony meniace existujúci podnik, napr. podnik scudziť, prenajať, zmeniť jeho organizačnú formu a pod. Otázku oprávnenia prokuristu udeliť splnomocnenie inej osobe a otázku, aké právne úkony možno zahrnúť pod pojem prevádzka podniku, riešil Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. M Obdo V 2/2002 (judikát č. 41/2006). V rámci dovolacieho konania na Najvyššom súde Slovenskej republiky generálny prokurátor Slovenskej republiky uviedol, že prokurista nebol oprávnený udeliť plnomocenstvo inej osobe, nakoľko podľa ustanovenia § 33a Občianskeho zákonníka, podľa ktorého splnomocnenec, za ktorého považuje aj prokuristu, je oprávnený udeliť plnomocenstvo inej osobe, iba ak je výslovne oprávnený podľa plnomocenstva udeliť plnomocenstvo inej osobe, alebo ak je splnomocnencom právnická osoba. Nakoľko uvedené podmienky neboli splnené, generálny prokurátor považoval splnomocnenie, ktoré udelil prokurista, za neoprávnené. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa s uvedeným názorom nestotožnil a zastal názor, že prokúra je zvláštnym druhom obchodného plnomocenstva upraveným v Obchodnom zákonníku. Môže ju udeliť len podnikateľ, ktorý je zapísaný v obchodnom registri a môže ju udeliť výlučne fyzickej osobe. Nejedná sa teda o zastúpenie na základe plnomocenstva upraveného v ust. § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka, a preto sa na ňu nevzťahuje ani ustanovenie § 33a Občianskeho zákonníka, na ktoré poukazuje generálny prokurátor Slovenskej republiky v mimoriadnom dovolaní.

Na rozdiel od plnomocenstva udeleného podľa Občianskeho zákonníka upravuje rozsah prokúry Obchodný zákonník, pričom prokúra zahŕňa všetky právne úkony, ku ktorým dochádza pri prevádzke podniku, s výnimkou úkonov podľa ustanovenia § 14 ods. 2 Obchodného zákonníka. Zápisom do obchodného registra nastávajú účinky udelenia prokúry, preto prokurista už nepotrebuje na konanie v mene podnikateľského subjektu žiadne ďalšie plnomocenstvo. Zároveň sa Najvyšší súd Slovenskej republiky vyjadril, že pri posúdení, aké právne úkony možno zahrnúť pod pojem prevádzka podniku, je potrebné vychádzať z konkrétneho prípadu. Na základe vyjadrenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uvedenom rozsudku možno konštatovať, že vymedzenie rozsahu právnych úkonov, ku ktorým dochádza pri prevádzke podniku, nie je explicitne upravené zákonom, ale závisí od posúdenia konkrétneho právneho úkonu a jeho súvislosti s prevádzkou podniku.

Uznesením sp. zn. Obdo V 27/2001 zo dňa 30. apríla 2002 Najvyšší súd Slovenskej republiky tiež riešil otázku zastupovania podnikateľa v občianskom súdnom konaní prokuristom. Súd v uvedenom prípade zastal názor, že prokurista je oprávnený bez plnomocenstva zastupovať podnikateľa v občianskom súdnom konaní, aj keď sa na zastupovanie inak vyžaduje plnomocenstvo podľa ustanovenia § 24 Občianskeho súdneho poriadku. Najvyšší súd Slovenskej republiky vychádzal z ust. § 14 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorý ustanovuje, že prokurista je splnomocnený na všetky právne úkony, aj keď sa na ne inak vyžaduje osobitné plnomocenstvo. Za takéto plnomocenstvo považoval Najvyšší súd Slovenskej republiky aj plnomocenstvo v zmysle ust. § 24 Občianskeho súdneho poriadku, ktoré v prípade zastupovania podnikateľa v občianskom súdnom konaní prokuristom nie je obligatórne.

Kontaktný formulár

Sme pripravení naplniť Vaše práva.
Kontaktujte nás!

Zadajte vašu e-mailovú adresu.
Zadajte vaše telefónne čislo.
Napíšte nám správu.
Súhlaste so spracovaním osobných údajov.

Správa sa odosiela ....