V tomto čísle ULC Čarnogurský Pro Bono Vám krátko predstavíme najčastejšie namietanú vadu právneho úkonu v konkurznom konaní, ktorou je odporovateľnosť.V súkromnom práve poznáme, v závislosti od toho, akou vadou právny úkon trpí, niekoľko sankcií, ktoré nastupujú ako dôsledok vady takéhoto úkonu. Najčastejším následkom vadne urobeného právneho úkonu býva neplatnosť, a to buď v podobe neplatnosti absolútnej alebo neplatnosti relatívnej. Odporovateľnosť právneho úkonu je na rozdiel od predchádzajúcich sankcií špecifickým inštitútom, ktorý slúži na ochranu veriteľov. Nepostihuje vady právneho úkonu neplatnosťou – naopak, úkon, ktorý je odporovateľný, sa považuje za platný. Postihuje však právne dôsledky právneho úkonu, a to vo vzťahu k veriteľom dlžníka.
Primárne patrí právo odporovať právnym úkonom dlžníka, ktorými sa majetok veriteľa ukracuje, patrí správcovi. Až ak správca v primeranej lehote podnetu na odporovanie veriteľa nevyhovel, môže sa odporovateľnosti domáhať i veriteľ sám. Odporovateľnosť sa zo zákona viaže na šesťmesačnú prekluzívnu lehotu – ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do šiestich mesiacov od vyhlásenia konkurzu, právo odporovať právnemu úkonu dlžníka zanikne. Odporovateľnosť je možné v konkurznom konaní uplatniť ako (1) na súde, tak i (2) u povinnej osoby priamo. Právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.
Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto (1) s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, (2) v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto (3) z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech. Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj proti tomu, (4) pre koho na základe práva z odporovateľného právneho úkonu bolo zriadené ďalšie právo, ak (a) v čase nadobudnutia tohto práva mu boli alebo museli byť známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva, (b) toto právo nadobudol na základe bezodplatného právneho úkonu alebo (c) je osobou spriaznenou s dlžníkom alebo zriaďovateľom tohto práva, ibaže preukáže, že v čase nadobudnutia tohto práva ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemohol poznať okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva. Ak sa uplatňuje právo podľa bodu 4, musí sa odporovacie právo uplatniť proti všetkým právnym predchodcom až ku predchodcovi, ktorý nadobudol právo priamo od dlžníka. Za predpokladu, že možno odporovať právnemu úkonu proti poručiteľovi alebo právnemu predchodcovi zrušenému bez likvidácie, (5) právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj proti bývalým spoločníkom v rozsahu ich zodpovednosti podľa osobitného predpisu.
Odporovať možno (1) právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, (2) zvýhodňujúcim právnym úkonom, (3) ukracujúcim právnym úkonom a (4) právnym úkonom urobeným po zrušení konkurzu.
Právnym úkonom bez primeraného protiplnenia je bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe získal alebo má získať. Takémuto právnemu úkonu však možno odporovať, len ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Takéto právne úkony musia byť zo zákona urobené počas 1 roka pred začatím konkurzného konania, počas 3 rokov len vtedy, ak boli urobené v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom.
Za zvýhodňujúci právny úkon sa považuje taký právny úkon, ktorým dlžník (1) úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, (2) zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, (3) dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech alebo (4) inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom. Za zvýhodňujúci možno považovať i taký právny úkon, ktorým sa dlžník (5) úplne alebo sčasti vzdal svojho práva, (6) úplne alebo sčasti odpustil dlh svojho dlžníka, (7) dohodol úpravu alebo nahradenie svojho práva vo svoj neprospech, (8) dohodol alebo inak umožnil zánik svojho práva alebo (9) inak neodôvodnene znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov. Zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno obdobne ako úkonu bez primeraného protiplnenia odporovať len za predpokladu, že spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Lehoty na odporovateľnosť sú rovnaké ako v prípade právnych úkonov bez primeraného protiplnenia.
Ak dlžník ukrátil svojich veriteľov a preukáže sa mu súčasne úmysel veriteľov ukrátiť, pričom tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy, odporovať možno úspešne i takýto právny úkon. Obdobne ako v predchádzajúcich prípadoch, i tu platí domnienka, a to domnienka existencie úmyslu ukrátiť veriteľov, ktorú možno vyvrátiť preukázaním opaku. Takýmto právnym úkonom možno pritom zo zákona odporovať, ak boli urobené počas 5 rokov pred začatím konkurzného konania.
Odporovať možno i každému právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil po zrušení konkurzu, ak do šiestich mesiacov od zrušenia konkurzu bol na jeho majetok opätovne vyhlásený konkurz. Z množiny odporovateľných právnych úkonov sú však vyňaté bežné právne úkony dlžníka.
V zásade možno konštatovať, že ak ide o neúčinný právny úkon, možno sa domáhať, aby povinná osoba niečo dala, konala, niečoho sa zdržala alebo aby niečo trpela tak, aby sa majetok podliehajúci konkurzu dostal do stavu, v akom by bol, ak by sa neúčinný právny úkon neurobil. Ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu. Ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty. Platí pritom zásada, že proti tomu, voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo. Ak ide o neúčinný právny úkon, ktorým dlžník splnil svoj peňažný záväzok, veriteľ je povinný vrátiť plnenie dlžníka do dotknutej podstaty. Ak veriteľ plnenie vráti, pohľadávka zaniknutá splnením sa obnoví v pôvodnom rozsahu. Nárok na uspokojenie obnovenej pohľadávky možno v konkurze uplatniť ako pohľadávku proti dotknutej podstate, avšak len v rozsahu, v akom by obnovená pohľadávka bola uspokojená, ak by sa uplatnila prihláškou.
Ten, kto v dôsledku neúčinného právneho úkonu plnil do podstaty, môže požadovať vrátenie vzájomného plnenia od svojho predchodcu. Predchodca, ktorý má povinnosť vrátiť vzájomné plnenie svojmu nástupcovi, má právo požadovať vrátenie vzájomného plnenia od svojho predchodcu. Ak je predchodcom úpadca, právo požadovať vrátenie vzájomného plnenia možno uplatniť ako pohľadávku proti dotknutej podstate, avšak len v primeranom rozsahu, v ktorom sa plnenie do podstaty vrátilo.
Ak v dôsledku plnenia pre neúčinný právny úkon do podstaty sa podstata obohatila, ten, na úkor koho sa podstata obohatila, má právo na vydanie obohatenia z podstaty. Nárok z obohatenia podstaty si možno uplatniť ako pohľadávku proti dotknutej podstate.
Ak sa plní do podstaty v dôsledku neúčinného právneho úkonu, majetok zaťažený právom k cudzej veci, ktoré bolo na majetku zriadené po tom, čo bol majetok prevedený z majetku dlžníka, je ten, kto právo k cudzej veci zriadil, povinný poskytnúť do príslušnej podstaty náhradu škody, ktorá tým na majetku vznikla.