Podnikatelia

Nový zákon o enviromentálnom hodnotení vplyvu na životné prostredie

  • Vydanie: ULC PRO BONO 1/2006

V krátkosti Vás oboznámime s relevantnými zmenami, ktoré so sebou prináša úplne nová právna úprava posudzovania vplyvov na životné prostredie.
ENVIRONMENTAL IMPACT ASSESMENT V SR

Proces posudzovania vplyvov vybraných stavieb, zariadení a činností na životné prostredie (Environmental Impact Assesment, ďalej len „EIA“) sa v hospodársky vyspelých krajinách uplatňuje už viac ako 30 rokov. V týchto dňoch nadobudla platnosť úplne nová právna úprava EIA v podobe zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudne účinnosť 1. marca 2006.

SUBJEKTY ZÚČASTNENÉ NA POSUDZOVANÍ

Nová právna úprava reaguje na vývoj európskeho práva životného prostredia. Na rozdiel od predchádzajúcej úpravy sa podrobne zaoberá i posudzovaním vplyvov obsahu strategických dokumentov a zákonov na životné prostredie – SEA. Široko vymedzuje i okruh subjektov, ktoré sa budú zúčastňovať na procese posudzovania. Novou úpravou sa široké oprávnenia priznávajú i verejnosti, ktorú treba chápať v najširšom zmysle slova, vrátane zainteresovanej verejnosti v súlade s predpismi EÚ a ostatnými medzinárodnými dokumentmi v tejto oblasti, pričom napríklad Aarhurský dohovor, nedávno prijatý NR SR, vymedzuje verejnosť už i ako jedinú právnickú či fyzickú osobu. Pre účely zákona sa od pojmu verejnosť odčleňuje pojem zainteresovaná verejnosť, ktorú tvoria občianske iniciatívy, občianske združenia a mimovládne organizácie podporujúce ochranu životného prostredia. Verejnosť ako „konzument“ životného prostredia má právo podieľať sa na celom rozhodovacom procese, a to už od doby podania zámeru. Všetky uvedené subjekty, po ich vzniku ustanoveným spôsobom, dostávajú informácie a zúčastňujú sa na procese posudzovania. Občianskemu združeniu sa priznáva tiež postavenie účastníka v správnom konaní, v ktorom sa rozhoduje o povolení navrhovanej činnosti podľa osobitných predpisov. V prípade občianskeho združenia sa toto právo (postavenie) týka výlučne účasti na povoľovaní konkrétnej činnosti, pri posudzovaní ktorej podľa tohto zákona dané občianske združenie vzniklo.

PREDLOŽENIE ZÁMERU

Začiatkom procesu posudzovania pre všetky navrhované činnosti podľa tohto zákona je predloženie zámeru príslušnému orgánu. Zámer má podať prvú oficiálnu informáciu o navrhovanej činnosti a jej vplyvoch. Konkrétne spracovanie zámeru bude vždy závisieť od štádia prípravy a od druhu navrhovanej činnosti, musí však vyjadrovať podstatné prvky navrhovanej činnosti s jej predpokladanými vplyvmi na životné prostredie. Dôležitým predpokladom pre objektívne posudzovanie je vypracovanie zámeru vo variantoch. Rozlišuje sa tzv. nulový variant, t.j. stav, ak by sa navrhovaná činnosť neuskutočnila a variant navrhovanej činnosti, teda variantnosť riešenia z hľadiska technického, lokalizačného a pod. Od vypracovania variantného riešenia príslušný orgán upustí na základe žiadosti navrhovateľa len v prípade, ak nie je k dispozícií iná lokalita, alebo ak pre navrhovanú činnosť neexistuje iná technológia.

ZISŤOVACIE KONANIE

Samostatnou fázou procesu posudzovania je zisťovacie konanie, tzv. „screening“. V tomto konaní sa zisťuje, či vplyvy navrhovanej činnosti, s ohľadom na jej parametre, situovanie, stav životného prostredia v dotknutom území a pod., budú také, že je potrebné ich posúdenie podľa zákona. Procesu posudzovania pritom vždy podliehajú všetky činnosti, ktoré sú uvedené v prílohe č. 8 zákona. Z dôvodu rozdielnosti navrhovaných činností i konkrétnych podmienok v mieste ich situovania nie je možné určiť rozsah hodnotenia a jeho časový harmonogram pre všetky činnosti rovnako. Ich určenie predstavuje osobitný krok v procese posudzovania, tzv. „scoping“.

ODBORNÝ POSUDOK

Vypracovanie odborného posudku je predposlednou fázou celého procesu posudzovania navrhovanej činnosti. Odborný posudok slúži príslušnému orgánu ako jeden z hlavných odborných podkladov pre vypracovanie záverečného stanoviska. Vypracováva ho pritom odborne spôsobilá osoba zapísaná v zozname odborne spôsobilých osôb na posudzovanie vplyvov na životné prostredie určená príslušným orgánom. Posudok musí vždy obsahovať aj návrh záverečného stanoviska. Spracovateľ odborného posudku zhodnotí predloženú dokumentáciu z celého procesu posudzovania z hľadiska jej úplnosti a obsahu pričom prihliada i na určený rozsah hodnotenia. Ak usúdi, že niektoré údaje sú neúplné, alebo chýbajú môže si vyžiadať od navrhovateľa doplňujúce informácie. Povinnosťou navrhovateľa je poskytnúť spracovateľovi posudku všetky požadované informácie, ktoré má k dispozícií. Posudzuje sa obdobie prípravy a uskutočňovania navrhovanej činnosti a, ak to odôvodňuje povaha navrhovanej činnosti, aj obdobie jej likvidácie, sanácie a rekultivácie, a to najmä z hľadiska (1) únosného zaťaženia územia, (2) dôsledkov bežnej činnosti a možných havárií, (3) kumulatívnych a súbežne pôsobiacich javov, a to v rôznych časových horizontoch a s uvážením ich nezvratnosti, (4) prevencie, minimalizácie, prípadne kompenzácie priamych a nepriamych vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie, (5) použitých metód hodnotenia a úplnosti informácií a (6) porovnania s najlepšími dostupnými technológiami. Vyhodnotením celého procesu posudzovania je záverečné stanovisko. Platnosť záverečného stanoviska zákon obmedzuje na 3 roky od jeho vydania, možno ho však predĺžiť o ďalšie 2 roky a to i opakovane, pokiaľ sa preukáže, že nedošlo k podstatným zmenám v navrhovanej činnosti alebo v dotknutom území.

ZÁVEREČNÉ STANOVISKO

Záverečné stanovisko, ako výsledok procesu posudzovania, nemá záväznosť rozhodnutia vydávaného v správnom konaní a je pre povoľujúci orgán len jedným z podkladov, hoci z hľadiska ochrany životného prostredia mimoriadne dôležitým. Povoľujúci orgán totiž nemôže bez záverečného stanoviska z procesu posudzovania vydať rozhodnutie o povolení činnosti podľa osobitných predpisov. Aj keď záverečné stanovisko nie je pre povoľujúci orgán záväzné, musí naň prihliadať a zohľadniť návrh odporúčaných opatrení.

POVINNOSTI NAVRHOVATEĽA PO VYDANÍ ZÁVEREČNÉHO STANOVISKA

Celý proces posudzovania navrhovaných činností novela zákona stanovuje minimálne v rozpätí 6 mesiacov. V procese posudzovania sa totiž prognózujú a vyhodnocujú predpokladané vplyvy navrhovanej činnosti. Veľmi dôležitým je preto praktické overenie týchto prognóz, resp. komplexné monitorovanie a analýza skutočných vplyvov danej činnosti na životné prostredie a účinnosti opatrení na zmiernenie týchto vplyvov. Jednou z náležitostí záverečného stanoviska je napríklad určenie požadovaného rozsahu tzv. poprojektovej analýzy a túto časť by mal v primeranej forme spolu s ďalšími opatreniami (podmienkami) zakotviť povoľujúci orgán do rozhodnutia o povolení činnosti. I po ukončení posudzovania a vydaní záverečného stanoviska zákon navrhovateľovi ukladá ďalšie povinnosti. Zákon ustanovuje základné povinnosti pre navrhovateľa (resp. budúceho realizátora) posudzovanej činnosti, ako napríklad povinnosť systematicky sledovať a merať vplyvy činnosti, kontrolovať plnenie všetkých podmienok určených v povolení a v súvislosti s vydaním povolenia navrhovanej činnosti a vyhodnocovať ich účinnosť a zabezpečiť odborné porovnanie predpokladaných vplyvov uvedených v správe o hodnotení činnosti so skutočným stavom. Kontrolu vykonávania týchto základných povinností, opatrení uvedených v povoľovacom rozhodnutí i ďalších povinností vyplývajúcich z osobitných predpisov, vrátane ukladania sankcií, budú vykonávať príslušné orgány (najmä úrady životného prostredia, Slovenská inšpekcia životného prostredia, obvodné banské úrady a Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky).

Kontaktný formulár

Sme pripravení naplniť Vaše práva.
Kontaktujte nás!

Zadajte vašu e-mailovú adresu.
Zadajte vaše telefónne čislo.
Napíšte nám správu.
Súhlaste so spracovaním osobných údajov.

Správa sa odosiela ....