V NR SR postúpili do druhého čítania návrhy dvoch nových zákonov, a to návrh nového stavebného zákona, ktorý by mal nahradiť doterajší stavebný zákon z roku 1976 s výnimkou inštitútu vyvlastnenia, ktorého úpravy sa týka ďalší návrh, tým je návrh zákona o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb. Nový stavebný zákon by mal znížiť administratívnu náročnosť povoľovacích konaní, zakotviť novú diferenciáciu stavieb, nové povoľovacie procesné postupy, nový inštitút audítora stavby a sprísnenie sankcií by malo byť sprevádzané aj posilnením kontrolných mechanizmov. Bulletin ULC Čarnogurský PRO BONO Vám v predstihu prezentuje základné tézy obsiahnuté v návrhoch týchto nových zákonov, ktorých simultánna účinnosť sa predpokladá odo dňa 1. júla 2010.
Do NR SR boli dňa 27. marca 2009 doručené návrh zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (stavebný zákon), tento označujeme ďalej v texte len „návrh nového stavebného zákona“ alebo len „návrh zákona“, a ďalej návrh zákona o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb (ďalej v texte len „návrh zákona o vyvlastňovaní“). V návrhu nového stavebného zákona, ktorý v NR SR v tomto období postúpil do druhého čítania, sa vzhľadom na približne 30 súvisiacich vykonávacích predpisov predpokladá účinnosť odo dňa 1. júla 2010 a simultánne s touto právnou úpravou by mala nadobudnúť účinnosť aj úprava obsiahnutá v návrhu zákona o vyvlastňovaní, ktorý sa v tomto období nachádza v rovnakej fáze legislatívneho procesu, a ktorého účinnosť sa taktiež predpokladá odo dňa 1. júla 2010.
NOVÝ ZÁKON O VYVLASTŇOVANÍ POZEMKOV A STAVIEB
Prijatím návrhu nového stavebného zákona by mal byť v plnom rozsahu nahradený doterajší stavebný zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej v tejto časti textu len „stavebný zákon“), výnimkou by však mal byť inštitút vyvlastnenia, ktorého úprava by mala byť obsiahnutá v novom samostatnom zákone, pričom návrh zákona o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb už v NR SR postúpil v súčasnosti do druhého čítania a ako sme sa už zmienili, jeho účinnosť sa predpokladá odo dňa 1. júla 2010.
Návrh zákona o vyvlastňovaní by mal nadväzovať na návrh nového stavebného zákona, ktorý na rozdiel od súčasného stavebného zákona už nebude upravovať problematiku vyvlastnenia. Návrh zákona o vyvlastňovaní by mal svojou úpravou zakotviť (1) podmienky, (2) postup, (3) dôsledky vyvlastnenia a (4) poskytnutie náhrady za vyvlastnenie. Cieľom vyvlastnenia naďalej bude dosiahnuť nadobudnutie, prípadne obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe, či zriadenie, zrušenie alebo obmedzenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k pozemku alebo ku stavbe, ak je to potrebné pre uskutočnenie stavby alebo opatrenia vo verejnom záujme. Vyvlastnenie by sa v súlade s článkom 20 ods. 4 Ústavy SR mohlo uskutočniť len pri kumulatívnom splnení štyroch podmienok, a to v prípadoch, ak bude vykonané (1) na základe zákona, (2) vo verejnom záujme na účel ustanovený zákonom, ktorý sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní, (3) len v nevyhnutnom rozsahu, ktorý musí byť primeraný účelu, na ktorý sa vyvlastňuje a (4) za primeranú náhradu.
Na rozdiel od súčasnej právnej úpravy inštitútu vyvlastnenia (tento upravuje štvrtá časť stavebného zákona) by mal návrh zákona o vyvlastňovaní určovať, že jednotlivé účely, pre ktoré je možné vo verejnom záujme vyvlastniť, sú ustanovené len v osobitných zákonoch, a to z dôvodu odstránenia duplicity zmocnenia pre aplikáciu osobitného zákona a tiež z dôvodu právnej istoty použitia zákonného účelu podľa osobitného zákona. Návrh zákona o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb by tak mal byť všeobecným vyvlastňovacím predpisom tak, ako ním je v súčasnosti štvrtá časť súčasného stavebného zákona. Osobitnými zákonmi vymedzujúcimi účely, pre ktoré je možné vyvlastniť, by boli napríklad zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov, či zákon č. 129/1996 Z. z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá v znení neskorších predpisov.
Vo vzťahu k návrhu nového zákona o vyvlastňovaní by sa tak do polohy osobitného predpisu mal dostať aj návrh nového stavebného zákona.
Novo by mala byť stanovená aj kompenzácia za predmet vyvlastnenia, aby v nej bol obsiahnutý nielen princíp spravodlivosti, ale aj hodnota vyvlastňovaného práva, vrátane prípadných účelne vynaložených nákladov, ktoré vzniknú v dôsledku alebo v súvislosti s vyvlastňovacím konaním (napríklad náklady na presťahovanie hnuteľného majetku alebo poľnohospodárskych kultúr). Náhrada za zrušenie alebo obmedzenie práv zodpovedajúcich vecným bremenám sa definuje ako náhrada zodpovedajúca nákladom, ktoré bude treba vynaložiť na zabezpečenie riadneho užívania nehnuteľnosti, s ktorej vlastníctvom je spojené právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Náhradou za zriadenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu by bola náhrada zodpovedajúca rozsahu obmedzenia vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe, s ktorých vlastníctvom bude spojené vecné bremeno. Podkladom pre určenie náhrady za vyvlastnenie by bola všeobecná hodnota pozemku alebo stavby alebo všeobecná hodnota práva zodpovedajúceho vecnému bremenu určená znaleckým posudkom, pričom náhrada za vyvlastnenie by nesmela byť nižšia ako všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom.
V záujme predísť v praxi často namietanej zaujatosti voči osobe znalca, ktorého si vybral vyvlastniteľ, návrh zákona o vyvlastňovaní by mal vyvlastniteľovi umožniť, že už vo fáze pred vyvlastňovacím konaním vlastníkovi pozemku alebo stavby dá priestor, aby sa k osobe znalca vyjadril, zaujal stanovisko, alebo si sám vybral znalca, ktorý by mal spracovať znalecký posudok pre určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti. Akceptovateľný by mal byť aj znalecký posudok vypracovaný podľa štandardov, a to aj bez vykonania obhliadky nehnuteľnosti, ak potenciálny vyvlastňovaný neumožní vykonať znalcovi obhliadku, v týchto prípadoch by mal znalec vychádzať napríklad z projektovej dokumentácie stavby archivovanej stavebným úradom. Upravená by mala byť aj povinnosť vyvlastniteľa uhradiť znalcovi náklady, a to aj v prípade, ak osobu znalca vyberie vyvlastňovaný.
Výkon činnosti prvostupňového vyvlastňovacieho úradu by mal vykonávať krajský stavebný úrad, no zakotvená by mala byť tiež možnosť ustanoviť pôsobnosť vyvlastňovacieho úradu aj osobitným predpisom, najmä z hľadiska jeho vecnej príslušnosti. Pre účely preskúmania neprávoplatného rozhodnutia prvostupňového vyvlastňovacieho úradu by mal byť ako odvolací orgán príslušný priamo súd. Podaný opravný prostriedok by mal vždy odkladný účinok.
Návrh zákona o vyvlastňovaní by mal problematiku vyvlastnenia upravovať tak z hmotnoprávneho hľadiska ako aj z hľadiska procesného, pričom v procesnej časti by mali byť využité aj inštitúty zakotvené v súčasnom stavebnom zákone, tieto by mal návrh zákona o vyvlastňovaní upraviť precíznejšie.
V prípade schválenia návrhu zákona o vyvlastňovaní by sa konania začaté pred nadobudnutím jeho účinnosti dokončili podľa doterajších predpisov, a to nielen z hľadiska procesného práva, ale aj z hľadiska práva hmotného.
Okrem úpravy inštitútu vyvlastnenia sa v návrhu zákona o vyvlastňovaní predpokladá aj vykonanie sprievodných novelizácií viacerých zákonov, cieľom ktorých by mali byť úpravy vyvolané prijatím návrhu zákona o vyvlastňovaní.
NOVÝ STAVEBNÝ ZÁKON
Návrh nového stavebného zákona v podobe, v akej bol predložený do NR SR, sa pripravoval takmer deväť rokov. Po viacnásobnom prerokovaní tohto návrhu zákona v Legislatívnej rade vlády SR a zdĺhavom procese jeho pripomienkovania bol Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja SR (ďalej v texte len „MVaRR SR“) predložený návrh zákona schválený s pripomienkami na rokovaní vlády SR dňa 18. marca 2009 a následne predložený do NR SR. Ako sme sa už zmienili, prijatím návrhu nového stavebného zákona by mal byť v plnom rozsahu nahradený doterajší stavebný zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej v tejto časti textu len „stavebný zákon“ alebo len „zákon“).
Návrh nového stavebného zákona by mal priniesť viaceré významné zmeny a nové úpravy, o ktorých sa podrobnejšie zmienime v ďalšom texte, pričom rámcovo ich možno zhrnúť tak, že návrh zákona by mal (1) komplexne upraviť problematiku územného plánovania, stavebného poriadku, štátneho stavebného dohľadu a sankcií za porušenie stavebnej disciplíny, (2) významným spôsobom znížiť administratívnu náročnosť povoľovacích konaní podľa novej diferenciácie stavieb s prihliadnutím na ich stavebno-technickú náročnosť, (3) zakotviť nové procesné postupy spojené s povoľovaním, (4) vytvoriť nový inštitút audítora stavby, (5) posilniť nástroje kontroly sledujúcej uskutočňovanie stavby a odstránenie zistených nedostatkov a (6) sprísniť sankcie, ktoré bude možné ukladať za porušenie povinností vyplývajúcich z tejto právnej úpravy.
V súvislosti s prípravou, povoľovaním, užívaním stavieb, ich zmenami, či odstraňovaním by mal návrh nového stavebného zákona po novom definovať pojmy, ktoré v ňom budú používané v prípade prijatia tejto právnej úpravy, ďalej by mal zakotviť záväznosť všeobecných technických podmienok týkajúcich sa navrhovania a uskutočňovania stavieb, ktoré sú, resp. budú podrobnejšie upravené v technických, bezpečnostných, či v hygienických predpisoch a v technických normách, predmetom jeho úpravy by malo byť aj vymedzenie vybraných činností vo výstavbe, v súlade so Smernicou Rady č. 89/106/EHS zo dňa 21. decembra 1988 o zbližovaní zákonov, ďalších právnych predpisov a administratívnych opatrení členských štátov týkajúcich sa stavebných výrobkov by mal zakotviť aj vymedzenie obsahu stavebných prác a úpravu povinnosti vykonať stavebné práce v súlade nielen so všeobecne záväznými právnymi predpismi, ale aj s existujúcimi technickými normami, návodmi výrobcov a zaužívanými postupmi, aby sa zlepšila východisková základňa pre posudzovanie kvality stavieb a pre zisťovanie zodpovednosti za škodu a jej vymáhanie.
Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR po rozporovom konaní akceptovalo požiadavku ZMOS ponechať výkon pôsobnosti stavebného úradu v celom rozsahu obciam v rámci prenesenej štátnej správy. V Bratislave a v Košiciach by mali túto činnosť vykonávať mestské časti a pre výkon činnosti stavebného úradu spojený s odbornými, administratívnymi a organizačnými úkonmi by mali byť vytvorené spoločné obecné úrady, pričom obce, ktoré nebudú začlenené do spoločného obecného úradu, by mali výkon činnosti stavebného úradu zabezpečovať svojím obecným úradom. Zoznam sídiel spoločných obecných úradov zabezpečujúcich výkon činnosti pre stavebný úrad by mal byť obsiahnutý v prílohe č. 1 k návrhu nového stavebného zákona.
V súvislosti s územnoplánovacou dokumentáciou by mal návrh zákona priniesť jej racionálnejšie obstarávanie pri zachovaní jej súčasnej štruktúry, avšak s novou štruktúrou podkladov, ktoré ju tvoria. Zjednodušiť by sa mali postupy pri územnom konaní v prípade, ak obec má územný plán zóny. Územný plán by po novom mali mať aj obce nad 1 000 obyvateľov, v súčasnosti sa táto povinnosť týka obcí nad 2 000 obyvateľov. Obce, ktorých sa táto povinnosť bude týkať, si vlastný územný plán, ak ho zatiaľ nemajú, budú povinné zabezpečiť priebežne do konca roku 2015 na vlastné náklady. Novou má byť aj povinnosť poskytovať podklady spracované orgánmi verejnej správy a vlastníkmi infraštruktúry pre územnoplánovaciu dokumentáciu.
Návrh nového stavebného zákona upravuje nové členenie stavieb na účely ich povoľovania, a to na (1) stavby, ich zmeny, terénne úpravy, údržba stavby, ktoré nevyžadujú ohlásenie stavebnému úradu alebo stavebné povolenie, (2) stavby, ich zmeny, terénne úpravy a údržba stavby, ktoré vyžadujú ohlásenie stavebnému úradu, (3) stavby, ich zmeny, terénne úpravy a údržba stavby, ktoré vyžadujú stavebné povolenie, (4) stavby, ich zmeny, terénne úpravy a údržba stavby, ktoré vyžadujú stavebné povolenie so sprísneným režimom. Návrh nového stavebného zákona by mal zjednodušiť stavby menších a stredne veľkých rodinných domov, stavebné povolenie by nemalo byť potrebné napríklad pre bytové budovy do 150 metrov štvorcových zastavanej plochy s jedným podzemným a najviac dvoma nadzemnými podlažiami a podkrovím, pričom v súčasnosti stavebné povolenie nie je potrebné pri stavbe nehnuteľnosti s výmerou len do 25 metrov štvorcových.
Z hľadiska stavebno-technického vyhotovenia a účelu člení návrh nového stavebného zákona stavby na budovy a inžinierske stavby. Budovy definuje ako zastrešené priestory, vrátane podzemných priestorov, stavebno-technicky vhodné a určené na ochranu ľudí, zvierat alebo vecí, tieto nemusia mať steny, ale musia mať strechu. Budovy ďalej návrh zákona člení podľa účelu na bytové budovy a nebytové budovy, pričom ak bude budova určená na viac účelov, jej druh sa určí podľa účelu, na ktorý bude pripadať najväčšia časť jej využiteľnej podlahovej plochy. V prípade, ak bude časť nebytovej budovy slúžiť na bývanie, budú sa na túto časť vzťahovať požiadavky na bytové budovy. Inžinierske stavby sú vymedzené ako ostatné stavby, ktoré nie sú budovami.
Do systému povoľovania uskutočňovania stavieb by mal návrh zákona zaviesť nový inštitút audítora stavby, ktorým by mala byť fyzická osoba zapísaná v zozname audítorov stavby, vedeným Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja SR. Po splnení kvalifikačných predpokladov ustanovených v návrhu zákona, ktoré vyžadujú príslušné vzdelanie, odbornú prax v oblasti projektovania alebo odborného vedenia realizácie stavby, bezúhonnosť, absolvovanie odbornej prípravy a zloženie skúšky z odbornej spôsobilosti, sa zápis do zoznamu audítorov stavby bude vykonávať s platnosťou na 10 rokov.
Audítor stavby bude svoju činnosť vykonávať na základe živnosti, teda za odplatu, a to na základe zmluvy so stavebníkom, ktorému kladné osvedčenie audítora stavby zjednoduší stavebné konanie, alebo so stavebným úradom, pre ktorý bude môcť vykonávať kontrolné prehliadky na stavbách v rámci dohľadu pri uskutočňovaní stavieb. Audítor bude musieť byť poistený zo zodpovednosti za prípadné škody. V súvislosti s vylúčením konfliktu záujmov nebude môcť audítor stavby vykonávať audítorskú činnosť na vlastnej stavbe a ďalej na tých stavbách, pri ktorých bude stavebníkom, vlastníkom alebo užívateľom jemu blízka osoba a obdobne ani na tých stavbách, ktoré navrhoval, či projektoval on sám alebo osoby jemu blízke.
Návrh zákona obsahuje úpravy, v dôsledku ktorých by mal audítor stavby vystupovať ako subjekt s audítorskými a kontrolnými oprávneniami, ktorého činnosť by mohla výrazne zrýchliť povoľovacie procesy a zefektívniť výkon štátneho stavebného dohľadu. Audítor stavby bude oprávnený a súčasne povinný zabezpečovať a zastrešovať celé spektrum odborných činností, čím by pri stavbách mala byť zabezpečená nielen kontinuita napríklad medzi stavebným dozorom a správcovstvom stavby, ale i účinnejšia kontrola kvality stavieb. Činnosťou audítora stavby bude zabezpečiť administratívno-technické úkony na účely povoľovania určených druhov stavieb a odborné činnosti pri uskutočňovaní stavby, a to najmä vydať osvedčenie na účely povoľovania stavieb, dohliadať na uskutočňovanie stavby vykonávaním kontrolných prehliadok na stavbe podľa podmienok určených v stavebnom povolení a následne vydať o nich odborný posudok, vykonať záverečnú kontrolnú prehliadku uskutočnenia stavby a následne vydať odborný posudok o možnosti užívať stavbu, pričom zistené nedostatky audítor prerokuje s dotknutými orgánmi a ich odstránenie dorieši so stavebníkom.
V návrhu nového stavebného zákona sa navrhujú nové procesné zjednodušenia, ktoré sa prejavia najmä v zníženom administratívnom zaťažení stavebníkov, ale aj stavebných úradov. V súvislosti s činnosťami, ktoré zastreší audítor stavby, by mal byť zakotvený aj nový inštitút zjednodušeného konania. Návrh nového stavebného zákona by mal presne definovať fázy uskutočňovania stavby, najmä prípravné práce, vytyčovanie stavieb, zariadenie staveniska s možnosťou ich predčasného vykonávania, a to na základe predbežného stavebného povolenia, spresniť by mal aj etapu kolaudácie s možnosťou predčasného užívania stavby, komplexné preskúšanie ako aj skúšobnú prevádzku stavby ešte pred kolaudáciou. Návrh nového stavebného zákona by mal zjednotiť a presne definovať povinnosti každého vlastníka stavby, a to bez ohľadu na druh vlastníctva, osobu vlastníka a druh stavby, ku ktorým by mali patriť napríklad povinnosť udržiavať stavbu, včas vykonávať udržiavacie práce a stavebné úpravy na zachovanie úžitkových vlastností stavby, jej stability a bezpečnosti pri užívaní až po povinnosť odstrániť stavbu po jej životnosti. Návrh nového stavebného zákona taktiež predpokladá sprísnenie režimu nepovolených stavieb, najmä prostredníctvom nových mechanizmov na zabezpečenie zastavenia stavebných prác, ktorých uplatnenie by mohlo smerovať voči stavebníkovi, zhotoviteľovi, ale aj dodávateľovi vody, či elektrickej energie. O týchto mechanizmoch sa ešte zmienime. Úvahy o možnosti kvalifikovať nepovolenú stavbu ako trestný čin Legislatívna rada vlády SR odmietla. Návrh nového stavebného zákona by sa svojimi úpravami mal dotknúť aj režimu zmien v užívaní stavieb, nevyhnutných úprav stavieb, vypratania stavby a odstraňovania stavby. Návrh nového stavebného zákona by mal podrobne upravovať začatie a priebeh jednotlivých konaní, obsah podaní a výsledných správnych aktov stavebného úradu (napríklad ohlasovanie, stavebný súhlas, stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie, či kolaudačné osvedčenie).
Predmetom úpravy návrhu nového stavebného zákona je aj postavenie a oprávnenia dotknutých orgánov, návrh nového stavebného zákona by mal upravovať aj obsah a stupeň právnej sily stanovísk jednotlivých dotknutých orgánov, podrobnejšie a presnejšie by sa mal upraviť výkon štátneho stavebného dohľadu aj s využitím kontrolných prehliadok stavieb audítorom stavby. Štátny stavebný dohľad bude zabezpečovať ochranu verejných záujmov, ako aj práv a právom chránených záujmov právnických osôb a fyzických osôb, ktoré vyplývajú z uskutočňovania stavby, jej zmeny alebo údržby, z vlastností stavby pri jej užívaní, z odstránenia stavby a z terénnych úprav podľa tohto návrhu zákona. Orgánmi štátneho stavebného dohľadu by mali byť (1) stavebný úrad, špeciálny stavebný úrad, vojenský stavebný úrad a iný stavebný úrad, (2) Slovenská stavebná inšpekcia (ďalej v texte len „inšpekcia“) a (3) orgány oprávnené podľa osobitných predpisov dozerať na uskutočňovanie, užívanie a odstraňovanie stavieb.
V časti pod názvom „Správne delikty“ vymedzuje návrh nového stavebného zákona sankcie, ktoré bude možné ukladať za porušenie povinností vyplývajúcich z tejto právnej úpravy. V rámci sankcií návrh zákona definuje 13 priestupkov so štyrmi pásmami pokút, a to pásmo pokút do 3 300 eur (99 415,80 Sk), pokuty do sumy 17 000 eur (512 142 Sk), pásmo pokút s hornou hranicou do sumy 70 000 eur (2 108 820 Sk) a pokuty do výšky 165 000 eur (4 970 790 Sk), pričom návrh zákona ustanovuje zvýšenú pokutu v prípade opakovaného priestupku. Návrh zákona ďalej vymedzuje iné správne delikty, ktorých skutkové podstaty sú adresnejšie spojené so zodpovednosťou jednotlivých účastníkov výstavby (nie len so stavebníkom) a zaviesť by mal aj poriadkové opatrenia ako sankcie viazané na výkon štátneho stavebného dohľadu, ktoré súčasný stavebný zákon neupravuje. Okrem zvýšených sadzieb pokút a nových skutkových podstát by mal návrh zákona priniesť aj úplné nové sankčné mechanizmy, z ktorých spomenieme aspoň niektoré.
O výške sankcií za priestupky sme sa už zmienili. V prípade, ak bude priestupok opakovaný v priebehu jedného roka od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty, bude možné uložiť pokutu vo výške dvojnásobku hornej hranice pokuty.
Priestupku sa podľa návrhu zákona dopustí napríklad ten, kto nezabezpečí vedenie uskutočňovania stavby stavebným dozorom, neumiestni na stavenisku tabuľu o povolení stavby, či neodstráni zistené nedostatky stavby na základe výzvy stavebného úradu alebo inšpekcie. Medzi priestupky je zaradené aj uskutočňovanie územného zámeru bez územného súhlasu, odstraňovanie stavby bez ohlásenia stavebnému úradu, alebo uskutočňovanie stavby alebo jej zmeny bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, užívanie stavby bez kolaudačného osvedčenia, kolaudačného rozhodnutia alebo v rozpore s nimi, či vykonávanie činností, na ktoré je potrebné územné rozhodnutie o zmene využívania územia bez takého rozhodnutia alebo v rozpore s ním.
Medzi iné správne delikty zaraďuje návrh nového stavebného zákona viacero skutkových podstát a pri opakovanom spáchaní iného správneho deliktu v priebehu jedného roku od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty už ustanovuje povinnosť uložiť pokutu vo výške dvojnásobku hornej hranice.
Orgán územného plánovania, ktorý obstaráva územnotechnické podklady, bude môcť uložiť pokutu 3 300 eur (99 415,80 Sk) vlastníkovi infraštruktúry, ktorý neposkytne údaje o území, čím sa dopustí iného správneho deliktu.
Ďalšia navrhovaná pokuta v rámci iných správnych deliktov je určená v rozpätí 1 700 eur (51 214,20 Sk) až 17 000 eur (512 142 Sk), túto bude mať možnosť uložiť stavebný úrad alebo inšpekcia podnikateľovi, ktorý ako stavebník alebo vlastník stavby nezabezpečí vedenie uskutočňovania stavby stavebným dozorom, neumiestni na stavenisku tabuľu o povolení stavby, neodstráni zistené nedostatky stavby na základe výzvy stavebného úradu alebo inšpekcie, či nevykoná v určenom čase nariadené nevyhnutné úpravy, zabezpečovacie práce alebo vypratanie stavby.
Pokutou v rozpätí od 10 000 eur (301 260 Sk) do 100 000 eur (3 012 600 Sk) bude možné sankcionovať podnikateľa, ktorý bude ako stavebník alebo vlastník stavby uskutočňovať územný zámer bez územného súhlasu, uskutočňovať stavbu alebo jej zmenu, terénne úpravy alebo údržbu stavby bez požadovaného ohlásenia alebo v rozpore s ním, ale aj vtedy, ak bude užívať stavbu bez kolaudačného osvedčenia alebo v rozpore s ním, či odstraňovať stavbu bez oznámenia stavebnému úradu.
Pokutu v rozpätí od 33 000 eur (994 158 Sk) do 170 000 eur (5 121 420 Sk) umožňuje návrh zákona uložiť podnikateľovi, ktorý ako stavebník alebo vlastník stavby napríklad uskutočňuje stavbu alebo jej zmenu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, či zhoršuje životné prostredie predlžovaním lehoty výstavby v rozpore so stavebným povolením, taktiež v prípade, ak umožní inej osobe užívanie stavby bez kolaudačného rozhodnutia alebo v rozpore s ním, alebo ak odstraňuje stavbu bez povolenia príslušného orgánu, ak sa takéto povolenie vyžaduje.
Najvyššiu sankciu vo forme pokuty za iný správny delikt bude môcť stavebný úrad alebo inšpekcia uložiť podnikateľovi, ktorý bude ako stavebník alebo vlastník stavby bez stavebného povolenia uskutočňovať stavbu v chránenom území alebo v ochrannom pásme, či odstraňovať stavbu, ktorá je kultúrnou pamiatkou bez povolenia odstránenia stavby, a to vo výške od 100 000 eur (3 012 600 Sk) do 350 000 eur (10 544 100 Sk).
Okrem stavebníka, či vlastníka stavby bude v prípade prijatia návrhu nového stavebného zákona, ktorý obsahuje aj osobitné skutkové podstaty správnych deliktov, možné sankcionovať aj zhotoviteľa stavby alebo prevádzkovateľa distribučnej sústavy alebo siete, teda dodávateľa elektrickej energie, vody alebo iných médií.
V súvislosti s úpravou sprísneného režimu nepovolených stavieb obsahuje návrh zákona postupy smerujúce k zabezpečeniu zastavenia stavebných prác, ktorými sa má zabrániť nepovolenému uskutočňovaniu stavieb. Zastavenie prác by mal nariaďovať stavebný úrad rozhodnutím o zastavení prác na stavbe uskutočňovanej (1) bez rozhodnutia alebo (2) bez súhlasu stavebného úradu vyžadovaného návrhom zákona alebo (3) v rozpore s ním, pričom odvolanie proti rozhodnutiu o zastavení prác na stavbe by nemalo odkladný účinok a stavebník by mohol v prácach na stavbe pokračovať len na základe následného rozhodnutia stavebného úradu.
Spolu s rozhodnutím o zastavení prác by mal v zmysle návrhu zákona stavebný úrad vydať aj písomné opatrenie, ktorým vyzve dodávateľa vody a elektrickej energie na okamžité zastavenie dodávok. Zastavenie uskutočňovania nepovolenej stavby stavebný úrad oznámi aj na prenosnej úradnej tabuli umiestnenej na nepovolenej stavbe a spíše zápisnicu, v ktorej podrobne zdokumentuje stav rozostavanosti stavby a podľa potreby doplní obrazovú dokumentáciu alebo videodokumentáciu. V prípade, ak prevádzkovateľ rozvodnej siete nebude rešpektovať výzvu príslušného úradu na zastavenie dodávok elektrickej energie, vody alebo iných médií na účely uskutočňovania stavby bez stavebného súhlasu alebo bez stavebného povolenia, stavebný úrad alebo inšpekcia mu budú môcť uložiť pokutu v rozpätí od 3 300 eur (99 415,80 Sk) do 170 000 eur (5 121 420 Sk).
Návrh nového stavebného zákona by mal umožniť sankcionovať formou pokuty aj zhotoviteľa. V súvislosti s vyvodzovaním zodpovednosti vo vzťahu k zhotoviteľovi obsahuje návrh nového stavebného zákona aj osobitné ustanovenia, prostredníctvom ktorých kvalifikuje nerešpektovanie rozhodnutia stavebného úradu o zastavení prác na nepovolenej stavbe zhotoviteľom ako osobitne závažné porušenie návrhu zákona, pričom v tomto prípade bude po opakovanom zistení porušenia stavebný úrad oprávnený podať podnet na zrušenie živnostenského oprávnenia zhotoviteľa.
Podľa návrhu zákona bude konanie o pokute za iný správny delikt možné začať do dvoch rokov odo dňa, keď sa orgán oprávnený na uloženie pokuty dozvedel o tom, že podnikateľ porušil alebo nesplnil povinnosť. Okrem dvojročnej subjektívnej lehoty návrh zákona ustanovuje aj objektívnu lehotu, v rámci ktorej bude možné uložiť pokutu najneskôr do troch rokov odo dňa, keď došlo k samotnému porušeniu povinnosti, alebo keď povinnosť mala byť splnená.
Pri ukladaní pokuty za iný správny delikt bude stavebný úrad alebo inšpekcia určovať výšku pokuty podľa závažnosti správneho deliktu s prihliadnutím najmä na spôsob jeho spáchania, jeho následkov, okolností za ktorých bol spáchaný, miery zavinenia, k pohnútkam a k osobe páchateľa, pričom za iný správny delikt opakovaný v priebehu jedného roku od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty stavebný úrad alebo inšpekcia bude mať povinnosť uložiť pokutu vo výške dvojnásobku hornej hranice, v tomto prípade už bez prihliadnutia na spôsob spáchania, následky alebo okolnosti.
Osoba, ktorej správny orgán uloží pokutu za iný správny delikt, bude zároveň povinná zaplatiť trovy konania spojené s prerokovaním iného správneho deliktu, ktoré sa budú uhrádzať paušálnou sumou 170 eur (5 121,42 Sk).
Ďalším sankčným nástrojom, prostredníctvom ktorého by mal návrh zákona zabezpečiť dodržiavanie povinností v súvislosti s výstavbou, sú poriadkové opatrenia. Stavebný úrad alebo inšpekcia uložia poriadkovú pokutu do 3 300 eur (99 415,80 Sk) tomu, kto bráni vykonaniu kontrolnej prehliadky stavby počas jej uskutočňovania alebo výkonu štátneho stavebného dohľadu tým, že neposkytne nevyhnutnú súčinnosť, pričom návrh zákona súčasne ustanovuje, že za porušenie povinnosti poskytnúť nevyhnutnú súčinnosť možno považovať napríklad neposkytnutie overenej projektovej dokumentácie, stavebného denníka, záznamu o stavbe, stavebného povolenia alebo iného rozhodnutia stavebného úradu, ktoré musia byť na stavbe alebo na stavenisku ako aj prípad, ak napríklad stavebník alebo zhotoviteľ bránia výkonu rozhodnutia o nariadení opatrenia na susednom pozemku či stavbe alebo o nariadení vypratania stavby. Návrh zákona by mal súčasne orgánu, ktorý poriadkovú pokutu uložil, umožniť túto sankciu znížiť alebo odpustiť, ak by došlo k okamžitej náprave.
Z prechodných ustanovení návrhu nového stavebného zákona vyplýva, že v prípade jeho schválenia by sa konania začaté pred nadobudnutím jeho účinnosti, ktorá sa predpokladá odo dňa 1. júla 2010, dokončili podľa doterajších predpisov. Ako sme sa už zmienili, nadobudnutie účinnosti tejto právnej úpravy by malo na jednej strane priniesť zjednodušenie povoľovacích postupov napríklad v prípade stavieb, na ktoré už nebude potrebné žiadať o vydanie stavebného povolenia, na druhej strane však aj zvýšenie sankčných postihov za porušenie povinností vyplývajúcich z ustanovení tohto návrhu zákona.
Návrh nového stavebného zákona by mal v prílohách č. 1 až 5 upraviť (1) zoznam sídiel spoločných obecných úradov zabezpečujúcich výkon činnosti pre stavebný úrad, (2) sídla a územné obvody stavebných inšpektorátov, (3) stavby, ich zmeny, údržba stavieb a terénne úpravy, ktoré nevyžadujú stavebné povolenie ani ohlásenie, (4) stavby, ich zmeny, údržba stavieb a terénne úpravy ktoré vyžadujú ohlásenie stavebnému úradu a (5) stavby, ktoré vyžadujú stavebné povolenie vydané v sprísnenom režime.
V úvode sme sa už zmienili, že v súvislosti s návrhom nového stavebného zákona bude potrebné prijať približne 30 vykonávacích predpisov. Zavŕšením legislatívneho procesu týkajúceho sa návrhu nového stavebného zákona bude Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR splnomocnené vydať vykonávacie vyhlášky k návrhu zákona. Súčasťou návrhu zákona predloženého do NR SR sú v tomto období už aj základné tézy vyhlášok Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR, a to (1) vyhlášky MVaRR SR, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o obsahu žiadosti o zápis do zoznamu audítorov stavby, o obsahu a forme preukazu a o obsahu a forme pečiatky a o postupe pri ich vydávaní, o obsahu a rozsahu odbornej prípravy a obsahu skúšky audítora stavby, o spôsobe vedenia zoznamu audítorov stavieb a o náležitostiach a obsahu osvedčenia a odborných posudkov vydávaných audítorom stavby, (2) vyhlášky MVaRR SR, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o obsahu projektovej dokumentácie stavby a dokumentácie búracích prác, (3) vyhlášky MVaRR SR, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o obsahu a rozsahu odbornej prípravy a o postupe pri overovaní a osvedčovaní osobitného kvalifikačného predpokladu zamestnancov obcí zabezpečujúcich činnosti stavebného úradu, (4) vyhlášky MVaRR SR, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o odbornej spôsobilosti a podmienkach zapisovania do registra odborne spôsobilých osôb na obstarávanie územnoplánovacej dokumentácie a územnoplánovacích podkladov, (5) vyhlášky MVaRR SR, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o územnoplánovacích dokumentáciách a územnoplánovacích podkladoch, (6) vyhlášky MVaRR SR, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o obsahu návrhu na začatie územného konania a o obsahu územného rozhodnutia a územného súhlasu, (7) vyhlášky MVaRR SR, ktorou sa ustanovujú územnotechnické požiadavky na umiestňovanie stavieb a činností v území a (8) vyhlášky MVaRR SR, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na stavby, všeobecných technických požiadavkách na navrhovanie stavieb, všeobecných technických požiadavkách na uskutočňovanie stavieb a všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu alebo orientácie.
Prostredníctvom návrhu nového stavebného zákona by mala byť vykonaná aj sprievodná novelizácia zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, ktorá by mala upraviť príslušné ustanovenia tohto predpisu týkajúce sa získania oprávnenia na výkon viazaných živností v časti stavebníctvo.