Iné

Zákon o prevencii závažných priemyselných havárii

  • Vydanie: ULC PRO BONO 5/2015

Nový zákon komplexne upravuje oblasť predchádzania vzniku závažných priemyselných havárií s prítomnosťou nebezpečných látok s cieľom obmedziť následky takýchto havárií na zdravie ľudí, životné prostredie a majetok. V našom článku Vás rámcovo oboznámime s uvedeným novým zákonom a so zmenami, ktoré sú nové a ktoré prináša oproti súčasne stále platnej právnej úprave tejto oblasti.

Poslanci Národnej rady SR schválili dňa 6. mája 2015 nový zákon o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“ alebo „nový zákon“). Jeho návrh predložila Vláda SR a bol vypracovaný na základe prijatej Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/18/EÚ zo 4. júla 2012 o kontrole nebezpečenstiev závažných havárií s prítomnosťou nebezpečných látok, ktorou sa mení a dopĺňa a následne zrušuje smernica Rady 96/82/ES (ďalej len „smernica“).

Právna úprava prevencie závažných priemyselných havárií je v Slovenskej republike od roku 2002 komplexne upravená v súčasne platnom a účinnom zákone č. 261/2002 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Ako uvádza dôvodová správa, nevyhnutnosť novej právnej úpravy spočívala v prijatí vyššie citovanej smernice, ktorá zaviedla určité zmeny oproti súčasnému stavu, takže prijatie nového zákona sa vzhľadom na tieto zmeny javilo vhodnejšie ako novelizácia doterajšej právnej úpravy.

Nový zákon nadobudne účinnosť dňa 1. augusta 2015.

Ustanovením § 1 sa vymedzuje predmet právnej úpravy pozitívnym aj negatívnym spôsobom, pričom všeobecnú právnu úpravu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, požiarnej ochrany, civilnej ochrany a ochrany utajovaných skutočností ponecháva nedotknutú.

Nový zákon sa vzťahuje aj na v súčasnej zákonnej podobe definované subjekty, po novom sa pôsobnosť zákona v súlade so smernicou rozširuje na podzemné zásobníky plynov v prírodných horninových štruktúrach a v podzemných priestoroch.

Ustanovenie § 2 definuje základné pojmy, ktoré sú používané v celom zákone a ktoré majú slúžiť na ozrejmenie problematiky. Ustanovenie preberá pojmy zo smernice, pričom sa snaží tieto pojmy prebrať v znení, v akom ich uvádza oficiálny slovenský preklad smernice s menšími úpravami vyplývajúcimi z nášho právneho poriadku. Za účelom jednoznačnosti pri implementácii v praxi boli na účely tohto zákona navyše oproti smernici doplnené niektoré pojmy ako domino efekt a prevencia závažných priemyselných havárií, ktoré si neskôr vysvetlíme.

Zmeny sa dotkli pojmu prítomnosť nebezpečnej látky, týmto pojmom sa projektovaným množstvom nebezpečnej látky rozumie také množstvo nebezpečnej látky, ktoré môže byť maximálne prítomné v zariadení/ v podniku uvedené v projektovej dokumentácii.

Oproti doterajšej právnej úprave sa modifikuje definícia rizika, ktorá sa preberá v plnom znení zo smernice, riziko je pravdepodobnosť vzniku špecifického účinku, ku ktorému dôjde v určitom období alebo za určitých okolností. Význam definície sa ale nemení, pojem riziko je nutné spájať minimálne s dvoma veličinami – pravdepodobnosťou a dôsledkom príslušného nežiaduceho javu, ku ktorému môže dôjsť.

Pojem „zmes“ a pojem „dotknutá verejnosť“ sa javili ako nadbytočné a v celom texte nového zákona sa tento pojem nevyskytuje.

Oproti doterajšej právnej úprave sa na základe smernice definujú pojmy pre podnik kategórie A a podnik kategórie B. Zároveň sa so zmenami špecifikujú pojmy „nový podnik“, „existujúci podnik“ a zavádza sa nový pojem „iný podnik“. Takéto rozlíšenie je dôležité v nadväznosti na lehoty pri plnení určitých povinností.

Novým podnikom bude taký podnik, ktorý bude vybudovaný (uvedený do prevádzky) po 31.júli 2015 alebo to bude taký podnik kategórie A alebo kategórie B (teda už zaradený pod režim nového zákona), v ktorom nastanú také zmeny v činnosti alebo zariadení, ktoré následne vyvolajú zmeny v zozname nebezpečných látok a tým aj zmenu kategorizácie samotného podniku.

Medzi „iné podniky“ sa zaradia tie podniky, ktoré nespadali pod doterajšiu legislatívu, ale už boli v prevádzke a pod režim zákona sa zaradia počas účinnosti zákona (napr. zvýšia množstvo určitej nebezpečnej látky). Môže ísť aj o preradenie podnikov medzi kategóriami A a B, ale na základe iných dôvodov ako sú uvedené pri definícii nového podniku. Počas prevádzkovania podniku môžu nastať situácie a zmeny, ktoré následne vyvolajú nielen zmenu kategorizácie podniku ale aj jeho zaradenie medzi „nové podniky“ a „iné podniky“.

Ustanovenie § 4 súhrnne ustanovuje povinnosti pre prevádzkovateľov podnikov kategórie A a podnikov kategórie B. V súlade so smernicou, prevádzkovatelia podnikov kategórie A v záujme zníženia administratívnej záťaže, nebudú mať povinnosť oproti doterajšiemu predpisu v tejto oblasti vypracovať vnútorné havarijné plány.

Oproti doterajšej právnej úprave sa mierne modifikovala povinnosť súvisiaca s hodnotením rizík – zavádza sa pojem „posúdenie rizika“. Prevádzkovateľ bude povinný vykonať posúdenie rizika a zaviesť systém posúdenia rizika a riadenia rizika závažnej priemyselnej havárie vrátane systému monitorovania a kontroly. Riadenie rizika sú sústavné, opakujúce sa a navzájom previazané činnosti/opatrenia, ktorých cieľom je riadiť potenciálne riziko, teda obmedziť pravdepodobnosť jeho výskytu alebo znížiť jeho vplyv.

Ustanovenie § 5 v súlade so smernicou ustanovuje formu a definuje obsah oznámenia o zaradení podniku do príslušnej kategórie a lehoty na predloženie oznámenia okresnému úradu v sídle kraja prevádzkovateľom. Po novom, v porovnaní s doterajším predpisom v tejto oblasti, sa odsekom 4 zaviedla povinnosť prevádzkovateľa informovať okresný úrad v sídle kraja o závažných zmenách v podniku ešte pred ich vykonaním. Ide predovšetkým o také zmeny v podniku (zmena množstva, fyzikálnych vlastností, formy nebezpečnej látky, činnosti v podniku a pod.), ktoré by mohli vážne ovplyvniť nebezpečenstvo vedúce k závažnej priemyselnej havárii. Je na zodpovednosti prevádzkovateľa, aby posúdil tieto zmeny a ich vplyv na uvedené nebezpečenstvo. Podrobnosti o oznámení vo forme formulára ustanoví vykonávací predpis.

Po novom sa definuje proces posúdenia rizika, ktorý zahŕňa identifikovanie nebezpečenstiev a udalostí, ktoré môžu vyvolať závažnú priemyselnú haváriu, kvantifikáciu pravdepodobnosti závažných priemyselných havárií, odhad rozsahu a závažnosti možných následkov na zdravie ľudí, životné prostredie a majetok, hodnotenie rizika a posúdenie jeho prijateľnosti. Výsledky z posúdenia rizika sú následne podkladom pre vypracovanie ďalšej dokumentácie prevádzkovateľa, pre budovanie systému prevencie závažných priemyselných havárií v podniku, pre havarijné plánovanie, pre územnoplánovaciu činnosť a povoľovaciu činnosť, pre informovanie verejnosti. Podrobnosti o posúdení rizika ustanoví vykonávací predpis.

Program prevencie a bezpečnostný riadiaci systém slúžia na zabezpečenie komplexného a systémového prístupu prevádzkovateľa k otázkam prevencie závažných priemyselných havárií.

Prevádzkovateľ vypracuje program prevencie ak ide o (1) nový podnik v primeranom období pred začiatkom výstavby, pred jeho uvedením do prevádzky alebo pred zmenami vedúcimi k zmene zoznamu nebezpečných látok prítomných v podniku, alebo (2) iný podnik do 12 mesiacov odo dňa, keď podnik začal spĺňať kritériá na zaradenie do kategórie A alebo do kategórie B.

Program prevencie obsahuje celkové ciele, princípy činnosti a opatrenia prevádzkovateľa najmä v oblastiach ako sú organizačná štruktúra podniku a zamestnanci, identifikácia a hodnotenie nebezpečenstiev, riadenie prevádzky, zmien v podniku, havarijné plánovanie, monitorovanie plnenia programu, audit a preskúmavanie vhodnosti, účinnosti a plnenia programu.

Ustanovenie § 8 v súlade so smernicou definuje lehoty na predloženie, formu, ciele a obsah bezpečnostnej správy. Ustanovenie vychádza z doterajšieho právneho predpisu.

Oproti doterajšiemu právnemu predpisu (deväť písomných vyhotovení) sa zavádza povinnosť pre prevádzkovateľa predložiť bezpečnostnú správu v písomnej forme, ktorá zahŕňa aj elektronickú formu. V prípade, že prevádzkovateľ predloží bezpečnostnú správu v listinnej podobe, musí tak urobiť v siedmich vyhotoveniach. Keďže k bezpečnostnej správe sa vyjadruje počas 30 dňovej lehoty niekoľko orgánov štátnej správy súčasne, jedno vyhotovenie by bolo pre potreby štátnej správy nedostatočné.

V súlade so smernicou nový zákon definuje havarijné plány, ktorými sú (1) vnútorný havarijný plán a (2) plán ochrany obyvateľstva podľa osobitného predpisu. Zároveň definuje ich ciele, ktorými sú najmä zvládnutie závažnej priemyselnej havárie tak, aby sa minimalizovali jej následky, vykonanie opatrení na ochranu zdravia ľudí a životného prostredia, informovanie všetkých, ktorí môžu byť haváriou dotknutí a zabezpečiť sanáciu poškodeného životného prostredia.

Účelom vnútorného havarijného plánu je zabezpečenie včasnej a adekvátnej reakcie na závažnú priemyselnú haváriu v záujme ochrany zamestnancov a ďalších osôb zdržujúcich sa s vedomím prevádzkovateľa v podniku, ochrany a zabezpečenia nerušenej prevádzky zariadení a na vylúčenie alebo maximálne možné obmedzenie následkov havárie na okolie podniku. Vzhľadom k tomu, že havarijné plány sa vypracúvajú aj podľa iných osobitných predpisov, ponecháva sa možnosť pre prevádzkovateľa pri vypracúvaní vnútorného havarijného plánu využiť všetku dostupnú dokumentáciu alebo jej časť vypracovanú podľa týchto predpisov.

Plán ochrany obyvateľstva vypracúva obec, okresné úrady a okresné úrady v sídle kraja. V záujme potrebnej previazanosti vnútorného havarijného plánu a plánu ochrany obyvateľstva sa ustanovuje spolupráca medzi prevádzkovateľom podniku a orgánom, ktorý vypracúva plán ochrany obyvateľstva. Súčinnosť je potrebná najmä v prípadoch existencie viacerých nebezpečných podnikov v konkrétnom území, pretože pri vypracúvaní a precvičovaní plánu ochrany obyvateľstva a prehodnocovaní možných kumulatívnych, synergických účinkov a domino efektu môže spätne nastať potreba primeranej úpravy vnútorného havarijného plánu príslušného podniku (podnikov) alebo aj bezpečnostnej správy a pod.

Ustanovenie § 13 nového zákona zaviedlo nový pojem, domino efekt. Ustanovuje sa povinnosť pre ministerstvo životného prostredia určiť všetky podniky (napr. existencia viacerých samostatných podnikov v spoločnom areáli), pri ktorých by v prípade vzniku závažnej priemyselnej havárie mohlo dôjsť k tzv. domino efektu. Prevádzkovatelia takto určených podnikov budú povinní navzájom spolupracovať, predovšetkým si vymieňať informácie potrebné na zohľadnenie rozsahu celkového nebezpečenstva závažnej priemyselnej havárie, ako aj pri informovaní verejnosti.

V súlade so smernicou sa v porovnaní s doterajším predpisom posilňuje ustanovenie k informovaniu verejnosti. Podľa odseku 1 ust. § 14 prevádzkovatelia podnikov, na ktoré sa vzťahuje tento zákon, budú povinní zabezpečiť trvalú prístupnosť informácií pre verejnosť, a to aj elektronicky na svojom webovom sídle. Zákon neustanovuje formu trvalého prístupu, formu si prevádzkovateľ zvolí sám (informácia na tabuli v sídle prevádzkovateľa, podniku, letáky, verejnoprávne média a pod.). Ide o aktívnu formu sprístupňovania informácií verejnosti, a to nielen tej, ktorá môže byť dotknutá závažnou priemyselnou haváriou ale vo všeobecnosti.

V ust. § 16 sa upravuje Informačný systém prevencie závažných priemyselných havárií, ktorý bol zriadený už na základe doterajšej právnej úpravy. Jeho cieľom je komplexne zhromažďovať údaje a poskytovať informácie nielen verejnosti ale aj orgánom štátnej správy. Existujúci informačný systém je doplnený o nové registre.

Ustanovenie § 22 vymedzuje zriadenie a úlohy Komisie pre prevenciu závažných priemyselných havárií a zbor expertov, ako poradný orgán ministerstva životného prostredia, ktoré ju zriadi. Za účelom zvýšenia kvality bezpečnostných správ, predovšetkým v oblasti posúdenia rizika, budú členovia zboru expertov vypracovávať posudky, ktoré budú slúžiť ministerstvu životného prostredia ako podklad pri vypracovaní stanoviska k bezpečnostným správam.

V zmysle nového ust. § 23 štátnu správu na úseku prevencie závažných priemyselných havárií podľa tohto zákona vykonávajú (1) ministerstvo životného prostredia, (2) ministerstvo vnútra, (3) okresné úrady v sídlach krajov, (4) okresné úrady, (5) inšpekcia, (6) Národný inšpektorát práce a inšpektoráty práce, (7) krajské riaditeľstvá Hasičského a záchranného zboru a okresné riaditeľstvá Hasičského a záchranného zboru, (8) Úrad verejného zdravotníctva a regionálne úrady verejného zdravotníctva a (9) Hlavný banský úrad a obvodné banské úrady.

Štátnu správu v prvom stupni bude oproti doterajšej právnej úprave vykonávať odbor starostlivosti o životné prostredie okresného úradu v sídle kraja. Dôvodom na úpravu je zefektívnenie výkonu štátnej správy v tejto oblasti, vzhľadom na celkový počet podnikov, spadajúcich do pôsobnosti zákona.

V rámci koordinácie činnosti orgánov štátnej správy vykonávajúcich štátny dozor na úseku prevencie závažných priemyselných havárií sa v súlade so smernicou posilnili určité ustanovenia v rámci kontrolnej činnosti, najmä plány kontrol, bežné kontroly, mimoriadne kontroly, následné kontroly.

Ustanovenie § 25 presne definuje správne delikty v závislosti od porušenia povinností prevádzkovateľom ustanovených týmto zákonom. Ustanovenie tiež určuje spôsob ukladania pokút a stanovuje kritériá, na základe ktorých orgán štátneho dozoru ukladá pokutu.

Inšpekcia uloží prevádzkovateľovi pokutu od 1.000 Eur do 33.000 Eur v závislosti od druhu, závažnosti, trvania porušenia ustanovení zákona a následkov porušenia zákona, prípadne škodlivých následkov na životné prostredie alebo na zdravie ľudí.

Novým zákonom sa zrušuje (1) zákon č. 261/2002 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení, (2) vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 489/2002 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení vyhlášky č. 451/2005 Z. z. a (3) vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 490/2002 Z. z. o bezpečnostnej správe a havarijnom pláne v znení vyhlášky č. 452/2005 Z. z.

V nadväznosti prijatie nového zákona sa novelizujú súvisiace ustanovenia v zákone č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon), zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch, zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva, zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Kontaktný formulár

Sme pripravení naplniť Vaše práva.
Kontaktujte nás!

Zadajte vašu e-mailovú adresu.
Zadajte vaše telefónne čislo.
Napíšte nám správu.
Súhlaste so spracovaním osobných údajov.

Správa sa odosiela ....